Robovi Kazíkovi sa stále nesplnil sen - vnúčatá

, či sa z neho stane politik.

Dnes ste už po desiatykrát vystúpili v nitrianskej materskej škole na „Detskom repete“. Aký máte vzťah k deťom?
Vynikajúci. Sú to také čisté usmiate duše. Keď sa pred desiatimi rokmi skončilo Repete, bol som rád, že myšlienka pokračuje na „Detskom repete“. Páči sa mi, že deti poznajú hudbu nás starších a aj si s nami zaspievajú. Jediné, čo ma mrzí, je to, že ja ešte stále nemám vnúčatá. Mám dvoch synov, jeden má tridsať rokov a druhý o rok menej. Vedia, že túžim po vnúčatách, ale nič s tým nerobia... Minule som im povedal, že keď mi nedoprajú malých potomkov oni, urobím si ich sám (smiech).
Sledovali ste súťaž speváckych talentov Slovensko hľadá SuperStar. Dokonca ste finalistom ponúkli svoje nahrávacie štúdio. Spolupracujete s nimi?
SuperStar ukázala, že na Slovensku je veľa šikovných a talentovaných spevákov. Ja som najviac držal palce Tomášovi Bezdedovi a Petrovi Končekovi. Bohužiaľ, všetci finalisti majú podpísané zmluvy, takže nemôžu spolupracovať s inými štúdiami. V budúcnosti mladých a nadaných spevákov určite rád podporím. Predtým som sa vyjadril, že musia spievať po slovensky, ale môj názor sa trochu zmenil. Mladí ľudia už vedia cudzie jazyky a rozumejú cudzojazyčným textom. Ja však stále preferujem slovenčinu.
Na súťažiach, akou je napríklad Slávik, sa umiestňujete na popredných priečkach. Ako dokážete konkurovať mladej generácii spevákov ako Ivan Tásler či Rišo Müller?
Určite ľúbeznou slovenčinou, ktorá je základom mojej tvorby. Piesne sú melodické a texty ľahko zapamätateľné. Vydal som trinásť platní, z toho dve s vianočnou tematikou. Mali pomerne veľký úspech. Jednou mojou podmienkou je, že CD s mojimi pesničkami sa musí predávať iba za dvesto korún a kazeta ešte o polovicu lacnejšie. Nemôžem síce kontrolovať všetky predajne, ale malo by to tak byť. Ľudia dnes obracajú každú korunku, takže nemá zmysel pýtať si za hudbu veľké peniaze.
Kto je vaším obľúbencom z mladej speváckej scény?
Určite Janka Kirschner. Páči sa mi, že aj keď spievala po anglicky, vrátila sa k rodnej slovenčine a jej popularite to neuškodilo. Všetky koncerty a vystúpenia spieva naživo a vždy profesionálne. Rád si vypočujem i Mishu.
Neplánujete s Janou Kirschner nejaký duet?
Bolo by mi veľkou cťou, ale spievame rozdielne žánre. Hoci som veľmi dobrý kamarát s jej manažérom, nemyslím si, že by Janka chcela so mnou spolupracovať (smiech).
Na autogramiádach rozdávate podpiskarty s vašou fotografiou. Ako sa cítite pred fotoaparátom?
Všetky fotografovania, filmovania a natáčania sú pre mňa záväzkom. Dal som si nafotiť sériu fotiek u Ivony Oreškovej z Nitry. Veľmi dobre sa mi s ňou spolupracovalo. S výsledkom som spokojný, lebo som ani netušil, že som taký pekný...
Vaším rodiskom sú Topoľčianky. Aký k nim máte vzťah?
V Topoľčiankach som prežil nádherné detstvo, na ktoré s láskou spomínam. Pochádzam z chudobnej rodiny, kde sme ako zákusok mávali kúsok chleba namočený v obyčajnej vode a potom v kryštálovom cukre. Vždy po škole som chodil pásť kravy. Nie ako dnes. Deti majú toľko školských povinností, že nemajú čas užiť si tie najkrajšie roky života. Videl som to na svojich synoch a myslím si, že teraz je situácia ešte horšia.
Topoľčianky sú vinárska oblasť. Máte k vinárstvu blízko?
Chutia mi biele suché vína. Z topoľčianskych značiek mám najradšej rizling vlašský. Už ako mladý chalan som chodil so starým otcom do vinohradu a pomáhal som mu. Mal som úžasný pocit, keď mi po prvýkrát ponúkol pohár vína. Nedá sa to opísať. Vtedy som sa cítil ako naozajstný chlap. Raz mi povedal, aby som ochutnal rodnú zem – hlinu – a spýtal sa ma, ako chutí. Nebolo to „nič moc“, ale odpovedal som „dobre“. Až vekom som pochopil, čo tým starý otec myslel. Rodnú zem mám naozaj rád. V Topoľčiankach pravidelne vystupujem pri rôznych príležitostiach, samozrejme, vždy bez nároku na honorár.
Aké sú vaše plány na leto?
Tento rok budem na „slovenskej malte“. Musím dokončiť pivničku na víno, ktorú som si postavil, a chcem na ňu nadstaviť príbytok. Teším sa na to, lebo keď bude krásne počasie, naozaj si pri tom oddýchnem. Budú mi spievať vtáčiky z neďalekého agátového lesa.
Hovorí sa o vašej kandidatúre na post primátora Banskej Bytrice...
Dlhé roky som pôsobil na bystrickom mestskom úrade, preto ma v tejto veci oslovili niekoľkí ľudia. Mám už svoje roky a myslím si, že život môžem prežiť aj lepšie ako v politike. Ľudia dnes majú radi populizmus a pekné sľuby. Ja neviem sľúbiť to, čo nemôžem splniť. Preto kandidovať asi nebudem.