Horský maratón je podujatie, v ktorom bežci prekonajú dĺžku klasického maratónu (42,2 km), avšak beží sa hlavne po horských (lesných) chodníkoch, čiže nie po rovinke v meste.
Šiesty ročník Maratónu Pohronským Inovcom sa konal v sobotu 26. marca so štartom v Novej Bani, pričom zhruba polovica trasy viedla okresom Zlaté Moravce, konkrétne katastrálnym územím obcí Tekovské Nemce, Čaradice a Obyce. Na viac ako stovku pretekárov čakala 42 km dlhá trasa s prevýšením 1350 m. Viedla aj tesne pod vrchol Veľkého Inovca (901 m n.m.).
Podujatie organizujú nadšenci z Turistického klubu Filozof z Bratislavy, obvyklý termín býval v strede februára, ale vlani sa preteky nekonali vôbec.
Ôsmi bežali so psom
„S pomocou a veľkou dávkou ochoty miestnych bežcov, turistov a priaznivcov športu sa nám podarilo nakoniec v krátkej dobe akciu pripraviť na posledný marcový víkend. Pomohla nám aj podpora od Základnej školy sv. Alžbety v Novej Bani, ako aj od Spolku príležitostných turistov Obyce, vďaka ktorým sme mohli využiť osvedčené zázemia,“ prezradil Radovan Harach z organizačného výboru.
Na štart Maratónu Pohronským Inovcom 2022 sa postavilo 82 mužov, 18 žien a ďalších osem športovcov absolvovalo trať spolu so svojím psom.
„Na pretekoch sa stretli viaceré generácie športovcov, najstarší účastník podujatia mal 74 rokov. Potešila nás určite účasť slovenských elitných ultra bežcov, medzi ktorými nechýbal Marián Priadka,“ pokračoval Harach.
Pretekárom prialo slnečné počasie a jarné teploty. Terén bol všeobecne priaznivý pre beh, čomu zodpovedali aj rýchle časy. Práve Trnavčan Priadka zvíťazil v čase 3:12:51. Do cieľa sa podarilo prísť 106 ľuďom (zo 108).
Trasa Maratónu Pohronským Inovcom. V hore čas ubieha rýchlejšie
Z nitriansko-zlatomoravského regiónu sa najlepšie umiestnil – na 8. priečke – Miroslav Kadorík zo Zlatých Moraviec v čase 3:55:25.
„Behať som začal len pred troma rokmi, predtým som jazdil na bicykli. Beh ma chytil za srdce a odvtedy ma drží. Toto bol vôbec môj prvý súťažný horský maratón,“ prezradil 39-ročný zamestnanec továrne v okresnom meste.
Ôsmu priečku vnímal ako úspech. „Som prekvapený. Veril som, že by som mohol skončiť do 20. miesta. Preteky boli výborne zorganizované s fajn značením trate. Prvých 30 km som sa držal viacerých chalanov, neskôr prišla aj kríza. Zábavné boli stretnutia s divými svinkami blízko trate,“ opisuje Miro s úsmevom.
Za rok nabehá okolo 4000 km. Ako hovorí, v rámci možností - popri rodine a práci. „Bez podpory manželky a detí by to nešlo. Maratón na rovine niekde v meste by ma tak nebavil. V hore je to zábavnejšie, striedajú sa výšľapy a zbehy. Čas tam ubieha rýchlejšie, nie je to také monotónne,“ vysvetľuje.
A prečo sa vlastne človek rozhodne bežať štyri hodiny po kopcoch bez prestávky? „Lebo je to vášeň, závislosť v tom dobrom zmysle. Lebo beh je sloboda a odreagovanie od všetkého, čo sa deje,“ vysvetľuje Miro Kadorík stručne a jasne.
S tým môžu všetci ultra bežci len súhlasiť, kým ostatní si ťukajú na čelo. Nuž, každý máme nejakú drogu.
