„Sprav rozhovor s Ďubekom,“ zaznelo v redakcii MY Nitrianskych novín v lete 2018. „Tykaj mi, som Tomáš,“ ozvalo sa z druhej strany „drátu“ a hneď bolo jasné, že hoci to nie je mega rečník, do každého interview prinesie ľudskosť. Presne viem, kde som vtedy bol a čo som robil.
A keď Tomáš Ďubek krásnymi priamymi kopmi a presnými centrami Zlaté Moravce zachraňoval v lige (2019), etabloval v strede tabuľky (2020) a historicky doniesol do top šestky (2021), fanúšikovia presne vedia, kde boli a čo robili. Boli na štadióne. Tlieskali. A zamilovali sa do dvadsaťšestky.
Stosedem zápasov, dvadsaťsedem gólov. Druhý najlepší strelec FC ViOn v prvej lige, ôsmy v počte duelov. Jednoducho modla. Keď klub vytlačil sto tričiek s jeho podpisom, okamžite sa vypredali. To najpodstatnejšie však nezmeriate žiadnymi číslami.
Tomáš Ďubek je Zvolenčan, najlepším hráčom ligy i reprezentantom sa stal v Ružomberku, ale vyzerá to tak, že sa narodil v Zlatých Moravciach. Keby mudrci spísali „tri pé“ pravého vionistu, on by ich dokonale stelesňoval: pokorný, pracovitý, priateľský. Taký je klub, taký je aj Tomáš Ďubek.
Tréner Ľuboš Benkovský koná v iba dobrej viere pomôcť tímu a žiadnej inej. Preto Ďubeka, hviezdu a modlu, vlani vyhodil zo základnej zostavy. Mohol sa uraziť – neurazil sa. V lete novú zmluvu podpísal až na poslednú chvíľu a stratil kapitánsku pásku. Mohol sa zduť – nezdul sa.
Benkovského dokonca nedávno pochválil v rozhovore. Svoje rekordy neglorifikuje, vždy nad ne stavia tím. „Prioritná je záchrana v súťaži,“ dookola opakuje novinárom.
Aj tento rok začal na lavičke. Mohol robiť rozbroje v šatni – nerobil ich. Ako bača ju naďalej spája. A jarné prehry ukázali, že bez Ďubeka to tak ľahko nepôjde. Čosi medzi nebom a zemou je silnejšie než poučky z futbalových univerzít. Ďubek je príkladom.
Keď hrá, hráči hrajú inak. Nezažiari vždy, ale vždy sa rozdá. Ak zvýši hlas, všetci na povel počúvajú (dupľom za béčko vo Vrábľoch). Iba on a nik iný vie, kedy smie nahučať na rozhodcu, dostať ho pod tlak a nevidieť za to kartu. Cíti futbal. A stále v ňom ovláda kúsky ako z telky. Grozdanovski skvele napáda a technicky sa zlepšuje, ViOn však pod hrotom potrebuje tvorcu hry. A ním Ďubek je. Neohúri šprintom, no futbalovou myšlienkou sa mu v tíme nevyrovná nik. Dôkaz? Dva góly i výkon proti Senici.
Už len jeden-jediný štart a so 423 zápasmi v prvej lige prekoná rekord Viktora Pečovského. Naplno vojde do dejín. A v sobotu proti Michalovciam (ak ViOn nebude v karanténe) mu zagratuluje celá aréna. Zase raz sa v Zlatých Moravciach pôjde na Ďubeka. Na futbalistu a hlavne človeka, akých si treba vážiť.
