Od histórie cez súčasnosť až po budúcnosť
Nie je presne známe, kedy cukrovka ako ochorenie prvýkrát postihla človeka, nie je vylúčené, že už v prehistorickom období. Vývoj monitorovania glykémie - hladiny krvného cukru sa datuje až v novoveku. V roku 1674 Thomas Willis, profesor filozofie a lekár z Oxfordu, na základe ochutnania moču, čo môžeme považovať za jeden z najstarších spôsobov monitorovania glukózy v moči, rozlíšil dva typy diabetu - typ diabetu so sladkým močom - diabetes mellitus a druhý s močom bez tejto chuti- diabetes insipidus.
Míľnikom vo vývoji liečby diabetes mellitus bolo objavenie inzulínu v roku 1921. Druhým míľnikom bolo zavedenie liekov - orálnych antidiabetík do terapie, v roku 1955. Tretím míľnikom je rozvoj metód pre monitorovanie terapie diabetu na začiatku 80. rokov minulého storočia - meranie glykovaného hemoglobínu /HbA1c/ a zavedenie selfmonitoringu glykémie. Najdôležitejším a najčastejším vyšetrením hodnotenia kompenzácie diabetu je stanovenie glykémie - hodnoty hladiny krvného cukru osobným glukomerom pacienta v domácich podmienkach, tzv. selfmonitoring krvnej glukózy. Ďalším míľnikom bolo schválenie prvého profesionálneho systému kontinuálneho monitorovania glukózy /GCMS/ a to v roku 1999.
Selfmonitoring krvnej glukózy alebo aj sebakontrola, sa používa u všetkých diabetikov 1.typu, pretože prakticky všetci sú liečení intenzifikovaným inzulínovým režimom, a selfmonitoring im umožňuje upravovať liečbu podľa aktuálnych výsledkov. Je nutné u týchto pacientov vyšetriť glykémiu štyri aj viackrát za deň, glykemický profil minimálne 1x týždenne, a naviac vyšetriť glykémiu pri výnimočných situáciách – pri akútnych ochoreniach, náhlej zmene zdravotného stavu, pred a po športovom výkone. Selfmonitoring krvnej glukózy je však integrálnou súčasťou liečby aj diabetikov 2.typu , pri gestačnom diabete a pri ostatných typoch diabetu. Selfmonitoring sa v domácom prostredí realizuje pomocou glukomera. Moderné prístroje sa užívateľsky líšia a výrobcovia zásobujú trh širokou škálou prístrojov.
Glukomery sa líšia veľkosťou potrebnej vzorky krvi či spôsobom nanesenia vzorky krvi na testačný prúžok, dnes sú však k dispozícii samonasávacie kapiláry a samonasávacie prúžky. Ďalej sa glukomery líšia hmotnosťou a rozmermi. Trendom v meraní glykémie je možnosť pomocou príslušných aplikácií vytvárať prehľady glykémie a následne odosielať tieto prehľady pomocou internetu ošetrujúcemu diabetológovi k analýze. Význam selfmonitoringu glykémie je hlavne pri nastavovaní na inzulínový režim, kontrole dodržiavania režimových opatrení, pri dosahovaní glykemických cieľov, a taktiež pri zachytení hypoglykémie – nízkych hodnotách cukru v krvi. Častý záznam glykémií by si mal pacient zapisovať alebo sú namerané hodnoty spracovávané počítačovým softwarom alebo glukomerom.
Kontinuálne monitorovanie glykémie /CGMS/ – predstavuje podobnú technologickú revolúciu v diabetológii ako holterovské monitorovanie v kardiológii. Do roku 1999, keď bol predstavený prvý kontinuálny glukózový monitor, bolo možné podrobnejšie informácie o stave glykémie získavať len frekventovanejším meraním glykémie pomocou glukomerov. Prístroje umožňujúce CGMS sú už k dispozícii k ambulantnému používaniu a ich prednosťou je posúdenie dynamiky zmien glykémie v dlhšom časovom intervale hodín až dní. Poskytujú informácie o fluktuáciách - zmenách glykémie – najmä u pacientov s inzulínovou pumpou alebo u diabetikov s porušeným vnímaním hypoglykémie. Podstatou prístroja je sledovanie koncentrácie glukózy v intersticiálnom prostredí podkožia. Na trhu sú viaceré typy senzorov, ktoré sú pri dodržaní indikácií prístupné už aj našim pacientom.
Okrem kontinuálneho monitorovania glukózy patria medzi prelomové technológie v oblasti liečby diabetu aj inzulínové pumpy a najmä ich vzájomné prepojenie. Ďalej sa stáva veľmi obľúbeným aj okamžité monitorovanie glukózy Flash Glucose Monitoring /FGM/, ktoré patrí medzi štandardné metódy monitorovania cukrovky a vykazuje lepšie výsledky liečby v porovnaní s monitorovaním pomocou osobných glukomerov.
Najúčinnejšia možnosť liečby je prepojenie oboch technológií - inzulínovej pumpy s automatickými funkciami a kontinuálny monitoring. CGMS nám v prepojení s inzulínovými pumpami umožňuje inteligentné dávkovanie inzulínu, taktiež zastavenie dávkovania inzulínu pri nízkej hladine glykémie alebo pred trendom - možným vznikom hypoglykémie. Inzulínová pumpa taktiež podľa aktuálnych hodnôt opätovne spustí dávkovanie inzulínu. Okrem HbA1c sa stalo významné sledovanie nového cieľa liečby diabetu-TIR-time in range, čiže čas keď je pacient v optimálnej hladine glukózy od 3,9 do 10mmol/l, čo by malo byť počas 70% merania CGMS.
Cieľom nových technológií v diabete je tvorba inzulínovej pumpy s prepojením senzora CGMS tzv. umelého pankreasu – uzavretého okruhu podávania inzulínu, ktorý dávkuje inzulín podľa hodnôt glykémií nameraných kontinuálnym monitorom glykémií bez nutnosti zásahu pacienta.
MUDr. Karin Mačalová
