Streliť päťdesiatštyri gólov v sezóne a nečakane priviesť rodnú Nitru do finále? Parádny počin SAMUELA BUČEKA, ktorý má iba 23 rokov, no už druhýkrát získal Zlatú korčuľu pre najužitočnejšieho hráča play-off slovenskej extraligy. A poprepisoval hromadu rekordov.
So striebornou medailou na krku priamo na ľade odpovedal na otázky viacerých médií.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Ako vníma pokračovanie kariéry: z akých smerov má ponuky a kedy sa chce rozhodnúť
- Či už Bučeka kontaktovala reprezentácia
- Či stíha najbližší zraz Slovenska alebo sa musí dať zdravotne dokopy
- Čo podľa seba potrebuje, aby sa presadil v zahraničí
- Prečo by podľa Bučeka mali v Nitre postaviť sochu Stavjaňovi
- Čo spraví s medailou
Finálovú sériu so Slovanom ste prehrali 2:4. Ako ju hodnotíte?
Rozhodovali maličkosti. V kritických momentoch, keď sa zápasy lámali, mal Slovan občas navrch. Keď sme dostali gól, niekedy sme sa dostali do kŕču a dlho nám trvalo spamätať sa. Ale skladám klobúk dole pred každým hráčom. Mali sme kopec zranení aj všeličoho, o tom play-off je, je to boj. Hrali sme so sebazaprením.
Nie je nič horšie ako prehrať finále. Žiaľ, nevyužili sme šance, potom sa to otočilo, oni dali góly z ničoho. Taký je hokej.
Chýbali vám v rozhodujúcich momentoch aj skúsenosti?
Nemyslím si to. V každom zápase sme mali dostatok šancí, ktoré sme nedali. Naopak, oni vyťažili z minima maximum. Bolo to vyrovnané, bojovalo sa o každý centimeter ľadu. Až na jeden zápas, ktorý sme doma prehrali, keď sme nebojovali a nehrali, čo vieme. V nasledujúcom dueli sme ukázali silu a vrátili sa.
Keď sa však na sezónu pozrieme s odstupom času, bola super z každého hľadiska. Asi nikto by pred sezónou nepovedal, už aj podľa toho, ako vyzerala príprava, že pôjdeme do finále. Je to úspech, ale prehra vo finále nás bude ešte dlho trápiť. Ale každý hráč do toho dal všetko. Žiaľ, na viac sme nemali.
Strelili ste neuveriteľných 54 gólov. Čo hovoríte na sezónu?
Z osobného hľadiska bola super, predčila moja očakávania. Hlavne sa chcem poďakovať celému vedeniu, fanúšikom, všetkým ľuďom okolo hokeja – je to hlavne ich výsledok. V neposlednom rade ďakujem trénerom a spoluhráčom, bez ktorých by som takúto sezónu nemal. Vďaka taktiež patrí fyzioterapeutom, kondičnému trénerovi, kustódom Romanovi a „Šaťovi“. Taktiež chcem poďakovať svojej rodine, priateľke, stará sa o mňa, robí mi pohodu, blízki dávajú mi neustálu podporu. Góly a body, aj Zlatú korčuľu, by som ale hneď vymenil za titul.
Bola to fakt jazda, užili sme si to. Hrať pred takouto kulisou je niečo neskutočné. Škoda, krásne sme to mohli zavŕšiť titulom, ale taký je hokejový život. Neostáva nám nič iné ako sa oklepať a pracovať na sebe ďalej. Veľa z nás má pred sebou ešte kopec sezón.
Kontaktoval vás už niekto z reprezentácie?
