NITRA. „Tam som mala detskú izbu, dnes tam robia masáže,“ ukázala Christina Stark na okno nad bránou, ktorá vedie na balkánsku zmrzlinu.
Dodnes si pamätá na esesáka, ktorý v tej izbe hľadal jej otca. Písal sa rok 1944.
Keď Jozefa Starka odviedli do koncentračného tábora, Christina mala 2,5 roka. On prežil, jeho rodičia Gabriela a Július nie. Oboch zavraždili v Osvienčime.
Mená všetkých troch sú napísané na dlažobných kockách, ktoré u nás volajú aj kameňmi zmiznutých. V piatok ich osadili pred domom na Štefánikovej triede, kde rodina Starkovcov žila. Osemdesiatročná Christina bola pri tom, pricestovala z Kolína nad Rýnom.
Na nitrianskej tržnici inštalovali verejný skleník. Pôvodne mal byť na námestí Čítajte Ďalšie dva kamene pribudli na Wilsonovom nábreží, pred domom, ktorý patril rodine Felsenburgovcov. Aj Ferdinanda a Hertu v roku 1944 deportovali do koncentračného tábora, domov sa vrátil iba otec.
Dcéru Evu sa podarilo zachrániť vďaka obetavej domácej, ktorá ju ukrývala. Na piatkovú slávnosť pricestovala Dafna Timor, vnučka Ferdinanda Felsenburga, ktorá žije v Izraeli.
Most dodnes stojí
Obe židovské rodiny, ktorým odhalili kamene, mali v Nitre významné postavenie.
„Ferdinandovi Felsenburgovi vďačí Nitra za podobu viacerých stavieb, jednou z nich je dodnes stojaci most cez rieku spájajúci Mostnú ulicu a Zobor,“ povedal hovorca mesta Tomáš Holúbek.
Július Stark sa venoval kinematografii. Ako prvý na Slovensku premietol v roku 1930 zvukový celovečerný film, jeho meno je spojené s kinami Tatra aj Palace. Vo dvore vlastného domu na dnešnej pešej zóne otvoril slávne záhradné kino, fungovalo do 80. rokov.
