V roku 1990 s reprezentáciou hral štvrťfinále MS v Taliansku a zvolili ho najlepším futbalistom Československa. Ako stopér si spravil skvelé meno v Banskej Bystrici a nemeckom St. Pauli.

JÁN KOCIAN (64) už 29 rokov trénuje, viedol reprezentáciu Slovenska, bol aj pri rakúskej a jemenskej. Po sedemnástich zastávkach tak trochu uzavrel kruh.
„Na tréning môžem prísť bicyklom,“ glosoval rodák z Topoľčianok, ktorý s futbalom preletel svet, ale teraz bude konečne trénovať doma.
ViOn sa musí zachrániť – a podľa majiteľa na to našiel správneho muža.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Z akého špeciálneho dôvodu vzal ponuku ViOnu
- Aké „iné ambície“ mal
- Akému „hurá impulzu“ verí
- O čom sa chce „hlbšie“ rozprávať s hráčmi a ktorí teraz musia prevziať zodpovednosť
- Ako reagovala šatňa na jeho prvý príhovor
- Dokedy chce mať asistenta, kto by ním mal byť a či je reálny Hipp
- Čo si myslí o našej ligeAké absurdnosti zažil v reprezentácii Jemenu
Nerátal s tým
Viliam Ondrejka nám povedal, že vždy nosil v duši priviesť Jána Kociana trénovať na ViOn... – spýtali sme sa Jána Kociana
Ale nikdy mi to nepovedal! (smiech)
Vy ako rodák z regiónu ste tiež nosili v duši, že sa to možno raz podarí?
Priznám sa, že keď sa to tu celé budovalo, šlo po etapách, rástla tribúna, dávalo osvetlenie a stánok bol čoraz krajší, hovorieval som si – panebože, si z Topoľčianok, tak raz by si tu mohol trénovať. Týmto dňom sa to plní.
Tento sen som mal aj so St. Pauli. Hrával som tam a chcel som tam trénovať mládež. Lenže prišiel pán Vengloš a ponúkol mi trénovať spolu s ním slovenskú reprezentáciu. Takže som zahodil St. Pauli a šiel trénovať reprezentáciu.

Keď sa ľudia dozvedeli o vašom príchode na ViOn, zastavovali vás na ulici a zdravili?
Povedal by som to nasledovne. Aj s vami, novinármi, mám veľmi dobrý vzťah. Ku niektorým dlhší, ku niektorým viac-menej žiadny. Tiež som musel včera odmietnuť pár rozhovorov, vedel som, že dnes bude brífing a všetko povieme tu. Bolo toho veľa.
Takisto to bolo s ľuďmi. Písalo mi strašne veľa ľudí. Dokonca mi gratulovali z Nemecka. „Kurnik“, to je nenormálne, v tomto čase médií o človeku hneď všetko všade vedia (úsmev). Bude toho dosť. Že som z Topoľčianok, je pekné, môžem prísť na bicykli na tréning. V prvom rade sa však koncentrujeme na tieto štyri zápasy.

Prečo ste sa po troch rokoch vrátili do trénerského kolotoča?