Článok vznikol vďaka partnerskej spolupráci s K CERO v hokejovej prílohe aktuálnych MY Nitrianskych novín.
ROMAN CERULÍK kedysi doniesol do Nitry špičkový basketbal. Dlhodobo podporuje aj nitriansky hokej, v sezóne 2009/10 bola jeho firma K CERO dokonca aj generálnym partnerom klubu. Dodnes je súčasťou vipky zimáku.
„Mám rád zápasy, v ktorých o niečo ide. Osobne som dokonca bol pri všetkých medailách slovenského hokeja od roku 2000 v Petrohrade. So synom Romanom aj pri historickom zlate v roku 2002 v Götebörgu. Prišli sme podporiť aj našich nitrianskych chlapcov Jožka Stümpela a Dušana Mila a priniesli im Nitrianske noviny priamo na hotel, kde so slovenským tímom aj od zápasu s Ruskom v skupine až po zlato aj žili,“ s úsmevom začal známy podnikateľ a vychválil vicemajstrovskú sezónu.
„Na hokej do Nitry chodím aj kvôli adrenalínu, atmosféra je úžasná, najlepšia na Slovensku. Mám rád šach, preto si zápasy základnej časti pred play-off tak trochu šachovo analyzujem, kam sa tím uberá a nastavuje na play-off. A musím povedať, že strieborná medaila v čase, keď extraligu hrá aj Slovan, je veľmi cenná, pretože v tejto sezóne hrali skutočne všetky najlepšie tímy, ktoré Slovensko má. Treba ju extrémne vyzdvihnúť,“ vyhlásil Roman Cerulík.
Ako bývalého ostrieľaného športového funkcionára (prezidenta viacerých športových klubov) sme sa ho spýtali, ako hodnotí prácu hokejových šéfov Miroslava Kováčika a Tomáša Chrenka.
„V týchto rokoch nevidím hlboko do fungovania hokejového klubu. Ale všetci vidíme výsledok – veľmi cenné striebro – a cestu, ako k nemu Nitra prišla, teda v prvom rade veľmi atraktívnou a poctivou hrou, tretím miestom po základnej časti, absolútne zaslúženým postupom do finále v štvrťfinále cez vicemajstra Poprad, v semifinále cez úradujúceho majstra zo Zvolena, dôstojným súbojom so Slovanom a šou s emóciami pred plným štadiónom. Takže si myslím, že ako manažéri robia v hokeji to, čo sa od športu očakáva – zabávať ľudí hrou na najvyššej úrovni. Istotne odvádzajú skvelú prácu,“ odvetil.
Jasnú mienku má aj o rozlúčke trénera Stavjaňu: „Po jeho dlhej dobe v Nitre viem pochopiť aj možnosť jeho vyhorenia a potrebe nového impulzu. Trénerovi Antonínovi Stavjaňovi sa každopádne treba poďakovať za dlhoročnú skvelú prácu v Nitre, nezabuchnúť dvere a nepáliť mosty, lebo v živote sa už veľakrát stalo, že nikdy nehovor nikdy...“
V dneškoch sa otriasa v základoch zimák, ale kedysi to bola hala SPU. Ak je reč o hokejovom šialenstve, Roman Cerulík vidí paralely s basketbalovým boomom z počiatku milénia.
„Trúfam si povedať, že to bolo päť sezón vytvorených plnohodnotne najmä mojim rukopisom. Šport som vždy považoval v prvom rade za zábavu so všetkým, čo k tomu patrí. Myslím si, že v roku 2005 sa niektorí mohli inšpirovať týmto basketbalovým produktom, ktorý vznikol so srdcom a vtedajšou nezištnosťou viacerých ľudí, ktorí sa v tých rokoch okolo basketbalu so mnou pohybovali. Na basketbalové finále o majstra Slovenska prišiel aj vtedajší hokejový prezident Jano Plandora. Sledoval, ako sme to robili a myslím si, že sa inšpiroval našou prácou. Kontinuita prišla ihneď o rok, keď hokejisti Nitry vyhrali základnú časť s trénerom Stavjaňom. Možno sme boli inšpiráciou aj pre viaceré športy v Nitre. Ocenili to aj iní, basketbal bol niekoľkokrát zvolený najlepším športovým kolektívom kraja,“ zamyslel sa Roman Cerulík.
