Celý rozhovor nájdete aj v hokejovej prílohe aktuálnych MY Nitrianskych novín.
Utorky, piatky, nedele, sviatky, „teta Tonka“ je s Nitrou všade ako na koni. Doma či vonku, nech to stojí, čo to stojí, nech sa ide aj na kraj republiky. Hokejistov dopuje veterníkmi a rezňami, fandí im v dobrom zlom. Nepreženieme, keď povieme, že na zimáku je už legendou.
„Stále nemám hlas,“ vravel s vykričanou dušou ANTÓNIA ŠÁŠIKOVÁ , keď sme s ňou pár dní po strieborných oslavách prebrali viaceré hokejové témy.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Ako je možné, že za 15 rokov bola na každom výjazde
- Ako spomína na starú éru fandenia
- Čo si myslí o nadávkach na štadióne
- Čo vraví na majstrovské oslavy Slovana
- Kde sú najlepšie a najhoršie výjazdy
- Kde šéf klubu ukazoval fanúšikom prostredník
- S ktorými hráčmi vychádza najlepšie
- Čo vraví na vysoké vstupné
- Aký sen jej ostal
O LÁSKE K HOKEJU: „Na hokej chodím asi od začiatku deväťdesiatych rokov. Fandili sme postupu do federálnej ligy, Pálffymu a Stümpelovi. Vtedy bol hokej pomalší, dnes musíte puk sledovať veľmi rýchlo a zo strany a na stranu. Užívali sme si aj pohľad na útok Novák – Stümpel – Tománek, keď prišli na ľad, súper bol zhrozený a automaticky padol gól. Za tých tridsať rokov to bolo kopec krásnych momentov.