Uvoľnenie pandemických opatrení hrá v prospech kvízomatov, ktoré sa opäť začínajú vracať do pohostinstiev. Počas predchádzajúcich dní prebehli razie vo viacerých mestách, kde Úrad pre reguláciu hazardných hier zariadenia monitoruje a zaisťuje. Počas dvoch dní zaistili až 36 nelegálnych zariadení.
Dôkazy, že zákaz hazardu v meste nefunguje
Iba vo Vrábloch, v Nitre, v Galante a v Trnave zaistili zamestnanci Úradu pre reguláciu hazardných hier až 21 kvízomatov. Nelegálne technické zariadenia našli aj v Michalovciach, v Kráľovskom Chlmci, v Žiline, v Galante, v Šintave a vo Štvrtku na Ostrove. Aj tieto razie sú dôkazom, že zákaz hazardu v praxi nefunguje.
Cez pandémiu sa hráči hromadne presunuli na internet a online kasína mali historické tržby. „Mestá, kde neuvedomelo a krátkozrako zakázali legálne herne, dnes bojujú s čiernymi automatmi. Vôbec nás neprekvapuje, že najväčšie problémy majú presne tie mestá, z ktorých legálnych prevádzkovateľov vyhnali. Nitra a jej okolie sú ukážkové príklady, pred ktorými sme dôrazne varovali napríklad aj primátora Hattasa, uviedla Dominika Lukáčová z Asociácie zábavy a hier.
Kontroly prebiehajú v spolupráci s Policajným zborom Slovenskej republiky a často sa sústreďujú na prevádzky, v ktorých boli opakovane nájdené kvízomaty. Podľa generálneho riaditeľa Úradu pre reguláciu hazardných hier Dávida Lenčéša bolo dôvodom na zaistenie zariadení „porušovanie zákona o hazardných hrách, a teda prevádzkovanie hazardných hier bez udelenej alebo vydanej licencie.“
Rozdiel medzi legálnou a nelegálnou prevádzkou
To, či vkročíte do nelegálnej herne, spoznáte už na prvý pohľad. Zákon totiž presne definuje, koľko technických zariadení sa musí v prevádzke nachádzať. „Pri umiestnení menej ako 15 kusov technických zariadení je okamžite zrejmé, že nemôže ísť o platnú licenciu,“ hovorí Dávid Lenčéš. V prevádzkach musí byť najmenej 15 a najviac 40 výherných prístrojov obsluhovaných hráčmi alebo rovnaký počet prístrojov a zariadení, ktoré slúžia na prevádzkovanie hazardných hier. Prevádzkovanie je možné iba v herni alebo v kasíne.
Rozoznať kvízomat však nemusí byť také jednoduché. Podobá sa na klasické výherné automaty známe z legálnych herní a jeho nelegálnosť spočíva v tom, že na jeho prevádzkovanie nie je udelená licencia Úradom pre reguláciu hazardných hier. Hráč do kvízomatu vkladá peniaze, v hotovosti alebo formou kreditu, a stláčaním tlačidla roztáča valce na obrazovke.
Zodpovednosť nesú obaja
Kto nesie zodpovednosť za prevádzkovanie nelegálnych zariadení? Tá leží na pleciach majiteľa prevádzky, v ktorej sa zariadenie nachádza, a aj majiteľ kvízomatu. Majiteľ prevádzky vystupuje ako osoba, ktorá sa poskytovaním priestorov podieľa na prevádzkovaní nelegálnych hazardných hier a majiteľ zariadenia zas bez licencie takéto hry prevádzkuje. Sankcie v správnom konaní hrozia obom od sumy 20 000 € do 250 000 € za priestupok pri fyzických osobách, alebo od 20 000 € do 500 000 € pri právnických osobách.
Prevádzkovatelia legálnych zariadení sú právom rozhorčení. „Kým od nás štát vyberá desiatky miliónov eur ročne, obdobné zisky končia výlučne vo vreckách kriminálnych skupín. Tým pádom sa nemožno čudovať, že z niektorých podnikov zhabú čierne stroje opakovane, stojí im to za všetky konsekvencie,“ dopĺňa Lukáčová.
Ohrození sú prevádzkovatelia aj hráči
Zákaz hazardu v meste však nemá negatívny vplyv iba na prevádzkovateľov herní, ale ohrozuje aj samotných hráčov. Tým zákaz zoberie možnosť ochrany prostredníctvom registra vylúčených osôb. Nachádza sa v ňom viac ako 100-tisíc rizikových hráčov, ktorí do legálnych herní nemôžu vstúpiť, no do tých nelegálnych, ktorých vznik mestá s platným zákazom nepriamo podporujú, majú dvere otvorené.
Naopak, v mestách, kde je povolené legálne prevádzkovanie herní, sa kriminálne skupiny neodvážia umiestňovať kvízomaty, pretože prevádzkovatelia sa o ich existencii dozvedia medzi prvými. Kontrolu nad nelegálnymi zariadeniami tak nevykonáva iba štát, ale aj samotní prevádzkovatelia.
Tento článok vám prináša Hugo Bach
