Celý rozhovor nájdete aj v pondelkových (30. 5.) MY Nitrianskych novinách.
Stovky hráčov prichádzali či odchádzali. Jeden vždy ostával. MARTIN CHREN (38) bol 19 rokov inventárom FC ViOn. Keď v Poprade pred týždňom vybehol na trinásť minút proti Liptovskému Mikulášu (2:0), vedel, že sú jeho posledné v profikariére.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Aké srandičky robil v šatni Greguška
- Kto a ako prekrstil Chrena na obrancu
- Prečo Chrena volajú "Štoky"
- Ako sa s klubom dohadoval na zmluvách
- Aké prestupy zavrhol a ostal na ViOne
- Kto bol Chrenov najlepší spoluhráč
- Aká bude Chrenova budúcnosť
„Je správny čas. Koniec som zvažoval už po minulej sezóne. Teraz je to definitívne. Možno si dám úplnú pauzu, možno si ešte niekde kopnem. Nechávam to otvorené,“ vysvetlil najväčší vionista, ak to rátame jeho klubovým rekordom v prvoligových štartoch (297).
Možno uzavrie kruh v šiestoligových Žitavanoch, kde to všetko jedného dňa začalo. Otec Michal Chren za miestnu Iskru kopal krajskú ligu, syn Martin do jedenástich nastupoval za žiakov, kým sa neozval Calex, ktorému po zlúčení s FC ViOn 20-gólovou sezónou vystrieľal postup do druhej dorasteneckej ligy (2002). Za nový klub zbieral prvé seniorské odrobinky už za trénera Libu v treťoligovom ročníku 2002/03. Súperi? Ešte nie Slovan ani Trnava, ale Neded, Sládkovičovo, Báč či Turá Lúka...
Chrenov debut za ViOn
Sládkovičovo – ViOn 2:2 (22. 9. 2002, 8. kolo III. ligy)
Góly hostí: 36. a 86. Vondra. Rozhodoval F. Zsebi.
VION: P. Drgoňa – J. Pánik, Ľ. Štucika, P. Pavlenda, P. Králik, M. Révay, J. Vondra, K. Solčiansky, J. Piaček (67. M. Chren), M. Nozdrovický, J. Dekýš. Tréner D. Liba.
A zvyšok je história – presne 19 sezón vo vionistickej kabíne a podpis pod všetkými úspechmi klubu, postupmi do druhej (2004) i prvej ligy (2007, 2010), jesenným druhým miestom (2012) a celkovým historickým piatym v nej (2021) a víťazným Slovenským pohárom i jazdou Pohárom UEFA (2007), na čo má najlepšie spomienky.
