Vedieť, kedy odísť, je múdrosť. Byť schopný spraviť to, je odvaha. Odísť so vztýčenou hlavou je dôstojnosť. Pomohol som si citátom z knihy Vedieť odísť od Jozefa Sitka. Sprevádza ma celým životom – spoločenským, politickým, ale aj športovým.
Čas môjho odchodu z futbalu v Alekšinciach prišiel pred dvomi rokmi v období zúriacej pandémie koronavírusu. Vôbec sme netušili, čo bude s futbalom na dedinách. Zvažovalo sa, že odídeme z 5. ligy Stred a prihlásime sa do okresnej súťaže, ktorá nie je tak náročná na futbalovú kvalitu a predovšetkým aj ekonomicky zvládnuteľnejšia.
Pekný areál alekšinského MFK sa v posledných rokoch teší vysokým návštevám. (zdroj: archív MY Nitrianskych novín)Vtedy za mnou prišlo dvadsať smutných očí našich futbalistov s prehlásením, že nechcú odísť zo súťaže, ktorú sme si pred desiatimi rokmi poctivo vybojovali a trikrát ju vyhrali. Bolo rozhodnuté, že v ťažkom období klinickej smrti dedinského futbalu to nemôžem spraviť, a tak sme ďalej pokračovali v súťaži, ktorá je výkladnou skriňou dedinského futbalu.
Dnes je už situácia iná. Pomaly zabúdame na obdobie spred dvoch rokov, futbal na dedinách opäť ožil.
Dnes nastáva ten okamih, kedy môžem odísť a odovzdať štafetu iným, hlavne mladším, ktorí budú naďalej formovať charakter futbalu v Alekšinciach. Som presvedčený o tom, že budú pokračovať v šírení dobrého mena alekšinského futbalu.
Najväčšie úspechy futbalu v Alekšinciach sú pevne zviazané s menom Tibor Glenda. (zdroj: archív MY Nitrianskych novín)V jednom článku pre Nitrianske noviny som kedysi napísal, že do dedinského futbalu chceme vniesť viac takej atraktivity, ktorá sa podobá na rakúsky model. Prvou podmienkou je pekné prostredie futbalového štadióna, druhou je kvalitný trávnik a treťou je kvalitný tréningový proces. Nadstavbou v Alekšinciach bolo umelé osvetlenie, ktoré sme ako jediný klub v kraji využívali na majstrovské zápasy.
O tréningový proces mužstva sa v posledných rokoch starali tréneri, z ktorých každý mal prvoligové hráčske skúsenosti – Ťažký, Halás, Dekýš, Vincúr, Hrnčár, Pavlovič, Kotula, Štajer – touto cestou im ďakujem za dlhoročnú spoluprácu.
Ďakujem všetkým funkcionárom MFK na čele s prezidentom Petrom Mikulom, starostovi Alekšiniec Radovanovi Ťapušíkovi, poslancom obecného zastupiteľstva, ktorí pomáhali futbalu v Alekšinciach a Jurajovi Wachalovi z firmy EURO-VAT za ekonomickú podporu klubu.
Poďakovanie patrí aj všetkým futbalistom, ktorí v poslednom období obliekali dres MFK.
Tiborovi Glendovi robili v alekšinskom drese radosť syn Tibor (vľavo) a synovec Róbert, teraz fandí vnukovi Leovi Hrivňákovi, ktorý sa prestrieľal do pozornosti FC Nitra. (zdroj: tg)Ďakujem aj všetkým funkcionárom pôsobiacim v 5. lige Stred za korektnú spoluprácu za posledných desať rokov. Na ihrisku sme boli ťažkí rivali, ale v súkromí všetko priatelia.
Futbalový deficit si budem kompenzovať pri vnukovi Leovi Hrivňákovi. Začína s futbalovou abecedou ako žiak v Alekšinciach – a teraz už v FC Nitra – ako jeden z najlepších strelcov kategórie U9 v súťaži ObFZ Nitra.
Ďakujem redakcii Nitrianskych novín za možnosť takto sa rozlúčiť s futbalom v našej dedine.
Napísal Tibor Glenda, ktorý žije futbalom od svojho detstva. Najskôr ako hráč za Rišňovce, Podbořany, Hlohovec a Alekšince, kde 15 rokov funkcionársky pôsobil vo futbale.
Autor: Tibor Glenda
