Krškany rozplakali aj Jokla

Článok vznikol v partnerskej spolupráci Veľkoobchodu Bečica a MY Nitrianskych novín.

Trenčín B, Myjava, Levice, Zlaté Moravce či Vráble. A medzi nimi Dolné Krškany! Päť sezón (1962 – 1967) hrali v podstate štvrtú ligu a dvanásť rokov piatu ligu (1967 – 1979). Do krajskej súťaže sa dostali dvoma postupmi za dva roky z až III. A triedy. A nastupovali iba o súťaž nižšie než béčka Slovana a Trnavy.

„Mali sme šťastie na silnú krškanskú generáciu. Rozpadla sa Červená hviezda Nitra a vrátili sa nám hráči z prvoligového dorastu. Doma bežne fandilo štyristo ľudí, hralo sa za pivo a chleba so salámou. Klub žil zo zábav, podporovalo nás aj družstvo, ale cez žatvu sme potom museli brigádovať v sýpke. Boli žiaci a dorast a plné ihrisko. Každú zimu bolo sústredenie v Bojniciach a v lete zájazdy do Juhoslávie a Patiniec,“ spomína František Bečica na dobu, keď celá oblasť chodila obdivovať veľký futbal do malej mestskej časti.

Spomienky pamätníkov dokonca hovoria o pamätnej jazde slovenským pohárom zo 60-tych rokov a dokonca vyradení Partizánskeho. Karol Jokl, neskôr legenda Slovana, v Dolných Krškanoch nedal penaltu. A traduje sa, že žiaľ zahnal v miestnej krčme.

Z roku 1997 - rozhovor s manažérom Dolných Krškán Františkom Bečicom o postupe do VI. ligy. (zdroj: archív MY Nitrianskych novín)

U „ariánov“ znovu vyšlo slnko v roku 1985 – vyhrali A-skupinu oblastných majstrovstiev. V priamej bitke o postup proti šampiónom B-skupiny z Novej Vsi nad Žitavou prehrali 0:4 v Zlatých Moravciach. „V zápase nám veľmi chýbal zranený stopér Milan Florek,“ vraví F. Bečica.

Ľuboš Galo bol vtedy 19-ročným „uchom“ v kabíne plnej starých borcov. „Tréner Vinco Svýba ma vytiahol k mužom už v šestnástich. ‚Bistrovi‘ Jánošikovi som najprv vykal a obdivoval som lýtka Tóna Cibiriho. S ‚Matelkom‘ Jarom Žitným a Florekom sme boli najmladší v tíme. Môj tútor bol Mišo Klačko. Všetko bolo tip-top – utorky a štvrtky tréning, v stredu prípravný zápas, dokonca sme už mali maséra. Hralo sa novým trendom, technicky, žiadne nakopávané lopty,“ spomína vtedajší hrot útočnej trojičky. „Bol som rýchly, Dušan Bečica technický a ‚Ičo‘ Sentéš skvele centroval – dopĺňali sme sa. Na piatkovom tréningu všetci behali, iba ja som trénoval hlavičky a ‚Bistra‘ Jánošík mi centroval jeho petelice,“ rozpráva Ľuboš Galo.

Bol aj pri postupe do oblastných majstrovstiev z roku 1997. Už ako stopér vedľa Chrenáka. „Na kraji bol Marek Pozdech a na druhom Peťo Belko. Robo ‚Dixi‘ Jánošík nastupoval na konci a vždy dal gól. Vedenie okolo Doda Račka a Tóna Dana sa o nás staralo. Boli sme skvelá partia plná Krškančanov – v piatok spolu na brigáde na ihrisku, v sobotu na zábave a v nedeľu na zápase. Stále spolu. Úcta k starším aj doba bola úplne iná, sto a jedna oproti dneškom,“ povedal nám Ľuboš Galo.

Najlepším, 14-gólovým, strelcom poslednej postupovej sezóny Dolných Krškán bol Štefan Korman. „Bol som rýchly, iba rýchly,“ vtipkuje Korman, ktorý hral aj za Ivanku pri Nitre a Veľký Cetín. „Z roku 1997 si pamätám silnú súťaž a ihriská neporovnateľne horšie s dneškom. Ako mladíci sme sa snažili dostať do zostavy plnej dobrých starých hráčov okolo Joža Hudeca, Ľuba Gala a nebohého Igora Gajdoša. Nebohý pán tréner Imrišek to vedel dobre poskladať, ‚Dodo‘ Račko a Fero Václav boli ľudia pre všetko. V Krškanoch nás vždy porovnávali s érou Bečicovcov, najlepším mužstvom histórie. Po zápasoch som zvykol utekať do redakcie a pripravovať noviny. Hrali sme dokonca v dresoch vtedajšieho Nitrianskeho týždenníka,“ zaspomínal si Štefan Korman.

Dnes je predsedom Oblastného futbalového zväzu v Nitre a šéfom MY Nitrianskych novín. Najlepšiemu A-tímu 7. ligy v nedeľu odovzdal majstrovskú trofej. „Teším sa, že Stano Bečica zobral futbal v Dolných Krškanoch, nadviazal na otcov odkaz a vrátil ich medzi oblastnú elitu,“ pridal Korman.