povedal pred akciou riadite Okresného riaditestva PZ SR v Komárne Ján Štark. Komáranskí matiiari sa chys-tali na Devín, informovala riaditeka tamojšieho Domu Matice slovenskej (MS) Gabriela Kobulská. Preto aj Dom MS v Komárne, pred ktorý pozývala Slovenská pospolitos Slovákov, mal by v ase podujatia zatvorený.
POLICAJTI ZABRÁNILI BITKE
Do Komárna prišli zhruba tri desiatky lenov Slovenskej pospolitosti v iernych uniformách a asi dve desiatky alších mladých udí so slovenskými štátnymi vlajkami, vlajkami organizátorov a transparentmi. Historickú prednášku o posolstve sv. Cyrila a Metoda pre slovenský národ a celú Európu a hodnotenie súasnej politickej situácie na Slovensku, v ktorom nechýbala kritika SNS, ktorá vraj zradila svoj národ, si vypoula aj hstka okoloidúcich. Organizátori sa plne hlásili k hodnotám, ktoré dnes v krajine predstavuje Matica slovenská. „V Komárne sa v plnej nahote prejavila obludnos poínania maarských iredentistov na Slovensku, ke mali tú drzos, že Matici slovenskej zakázali inštaláciu súsošia sv. Cyrila a Metoda na jej vlastnej budove,“ odôvodnil jeden z reníkov, preo zhromaždenie Slovákov zvolali práve do mesta na južnom Slovensku.
Situácia sa vyhrotila po tom, ako na miesto zhromaždenia dorazili asi štyri desiatky Maarov, vykrikujúcich maarské heslá „Ria–Ria–Hungária, Nech padne Trianon“. Slováci odpovedali podobne hlasnými výkrikmi „Za Dunaj, Za Ural, Slovensko je naše“. Policajti v bezpenostných vestách vytvorili medzi oboma tábormi ostrú hranicu a spolone s mestskými policajtmi udržiavali verejný poriadok. Kryli ich aj kuklái, pripravení na zásah. Zabráni fyzickému stretu rozvášnených národniarov sa im však podarilo iba zásahom, pri ktorom utžilo niekoko maarských úastníkov úder obuškom. Tri osoby boli zadržané. „Bol vykonaný jeden zákrok, a to pre hajlovanie. Jednu osobu sme predviedli na podanie vysvetlenia, po podaní vysvetlenia a príslušných úkonoch bude prepustená,“ informoval o prvom zásahu riadite Okresného riaditestva Policajného zboru v Komárne Ján Štark. Neskôr polícia zadržala alších dvoch Maarov. Jeden z nich hajloval a alšieho podozrievajú z krádeže venca, ktorý položili lenovia Pospolitosti k pamätníku Matice. Maari z Budapešti, Györu a alších miest Maarska prišli do Komárna, aby sa postavili proti podujatiam, namiereným proti Maarom, Rómom i Židom. „Prišiel som, lebo protimaarskú demonštráciu by nemali dovoli ani doma, ani nikde v Európe, lebo my Maari sme v Karpatskej doline doma. Pozrite, v prastarom maarskom meste vyíajú takpovediac neonacistické bandy,“ zdôraznil mladík z maarského tábora. Poda neho by mali organizátorov podujatia vykáza nielen zo Slovenska, ale aj z Európy.
TROCH UDÍ ZATKLI
Viacero okoloidúcich opúšalo námestie pred Domom Matice slovenskej v Komárne s konštatovaním, že iba kvalifikovaný a rozhodný zákrok policajtov zabránil tomu, aby nedošlo ku krviprelievaniu medzi slovenskými a maarskými národniarmi. Trestného inu propagácie fašizmu na verejnosti sa dopustili traja obania Maarskej republiky. Polícia ich zaistila pre „hajlovanie“. Hrozí im nepodmienený trest odatia slobody od šiestich mesiacov do troch rokov. Polícia vyšetruje aj štvrtého mladého muža z Maarska, ktorý po ukonení pietneho aktu kladenia vencov k soche Milana Rastislava Štefánika veniec ukradol. Ako uviedol riadite Okresného riaditestva Policajného zboru v Komárne Ján Štark, príslušníci ho zadržali vo chvíli, ke sa zbavoval svojho „lupu“. Jeho in kvalifikovali ako priestupok.
ODSÚDI PREJAVY FAŠIZMU
Demonštráciu slovenských a maarských pravicovo orientovaných skupín s hitlerovskými symbolmi v Komárne prijala komáranská Židovská náboženská obec (ŽNO) so zdesením. Vyzýva vedenie mesta i všetkých tolerantných udí, aby urobili všetko preto, aby sa v Komárne už nikdy takéto udalosti neopakovali. Anton Pasternák, predseda ŽNO v Komárne, žiada, aby Mesto podobné akcie odsúdilo. „Tieto javy poukazujú na najtemnejšie stránky druhej svetovej vojny, v dôsledku ktorých prišlo o život vyše 2500 komáranských spoluobanov židovského pôvodu. Našu pospolitos, predovšetkým tých, ktorí prežili holokaust, napajú tieto udalosti hrôzou,“ konštatoval Pasternák. Pripomenul, že väšina obyvatestva bola v tom ase ahostajná k udalostiam a neurobila ni preto, aby zachránila svojich spoluobanov. „Poda našej mienky v meste, ktoré sa nazýva európskym, v 21. storoí takéto podujatie nemá miesto,“ dodal.
