minulého týždňa využilo 27 občanov. Na polícii odovzdali osemnásť pištolí a deväť pušiek. „Išlo väčšinou o držiteľov zbrojného preukazu, ktorí majú záujem o legalizáciu zbraní,“ povedal nám mjr. Miloš Fábry, hovorca Krajského riaditeľstva PZ v Nitre.
„Účelom zákona je znížiť počet nelegálne držaných zbraní. Uľahčiť má aj identifikáciu zbraní použitých pri páchaní trestnej činnosti,“ dodal Fábry. Zbraň je možné odovzdať na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru. „Ak expertíza potvrdí, že s ňou nebol spáchaný trestný čin, môže občan požiadať o jej zaevidovanie. Ak to neurobí, zbraň po roku prepadne do vlastníctva štátu.“
„Výsledky expertízy ešte nemáme k dispozícii,“ povedal nám kpt. Jozef Havran, vedúci oddelenia správnej služby na Okresnom riaditeľstve PZ Nitra, kde evidujú zatiaľ štyri odovzdané zbrane. Ide o pištole ráže 6,35. Istý pán priniesol aj pištoľ, ktorá bola kedysi súčasťou nastreľovacieho kladiva. Používala sa na nastreľovanie klincov do betónu.
„Odovzdané zbrane sú v dobrom stave, je vidieť, že sa o ne majitelia starali. Väčšinou tvrdia, že ich našli doma - po starých rodičoch,“ konštatuje Jozef Havran. Pripomína, že občania nemusia na polícii vysvetľovať, ako sa k zbrani dostali: „Nie sme oprávnení skúmať jej minulosť“. Ak však kriminalistickí experti zistia, že bol so strelnou zbraňou spáchaný trestný čin, bude sa tým zaoberať vyšetrovateľ.
Počas päťročného pôsobenia na oddelení správnej služby kpt. Havran nezažil, že by niekto dobrovoľne priniesol nelegálne držanú zbraň. Zmenila to až spomínaná amnestia. Napriek nej však niektorí stále s legalizáciou zbrane váhajú – pre istotu vyčkávajú, ako to všetko dopadne. Jozef Havran si myslí, že najmä v Zlatomoraveckom okrese, ktorý má bohatú partizánsku minulosť, sa musí v domácnostiach nachádzať množstvo zbraní z druhej svetovej vojny. „Potvrdilo sa to aj pri domových prehliadkach, ktoré sa robili pred rokmi, po vražde istého horára. Polícia vtedy našla desiatky zbraní,“ povedal nám.
Upozornil, že od 1. januára 2006 by mali za nelegálne prechovávanie zbrane hroziť prísnejšie tresty. V súčasnosti je sadzba dva až osem rokov.
