tre. Mnohí z nich sa po absolvovaní školy vrátili do svojich domovov, viacerí však svoje korene zapustili práve v Nitre. Medzi nimi je napríklad aj Dana Wolfová, vedúca Folklórneho súboru Zobor pri SPU, ktorá má svoje korene v Trstenej.
Akýmsi hostiteľom a sponzorom podujatia bol Ján Fukas, tiež rodák z Trstenej. „Dá sa povedať, že v Nitre bývam od študentských čias. Rok po svadbe som gazdoval vo svojom rodnom kraji, ale potom ma manželka predsa len prehovorila a prišli sme sem. Spočiatku som štyri roky pracoval ako agronóm vo Veľkých Ripňa-
noch, potom sedem rokov v Agrochemickom podniku v Nitre a napokon som pôsobil aj ako riaditeľ Okresnej poľnohospodárskej správy v Nitre. Potom som začal pôsobiť ako agropodnikateľ - koncom septembra oslávime desiate výročie založenia firmy. Podnikám na tisíc hektároch pôdy, ako jedni z mála chováme aj štyristo oviec a 660 kráv. Mali sme aj farmu s ošípanými, ale s tými sa nám nedarilo kvôli ich zdravotnému stavu. K ich chovu sa však ešte určite vrátime,“ zamýšľa sa Ján Fukas, ktorý podobným spôsobom rozvíja svoju činnosť aj v blízkosti Levíc. Stretnutia Oravcov sú pre neho vždy milými návratmi do rokov mladosti. Na Orave sa ich spočiatku stretávalo približne 170, v ostatných rokoch sa však ich počet znížil na stovku.
Akýmsi nepísaným richtárom Oravcov je v súčasnosti Martin Zembjak. Ten na stretnutie okrem dobrej nálady priniesol aj kanvu čerstvej ovčej žinčice a pravý ovčí syr zo Žaškovského salaša. Ako absolvent SPU sa vrátil na Oravu, ktorú chcel povzniesť najmä z odbornej stránky. „Myslím si, že sa mi to aj darí. Začínal som v oblasti zootechnológie v jednom z najlepších družstiev v Oravskej Porube a Hruštíne. Boli tam vynikajúce podmienky na aplikovaný výskum i vedecko-technický rozvoj. Po roku 1989 sa však všetko zmenilo a družstvá sa začali rozpadať. Stratil som motiváciu pokračovať v začatej práci, založil som v tom čase v Dolnom Kubíne prvú súkromnú poisťovňu. Od roku 1991 pôsobím ako jej riaditeľ,“ prezradil nám Martin Zembjak, ktorý bol v rokoch 1976 až 1979 v poradí druhým richtárom oravských študentov.
V súčasnosti pripravujú 31. stretnutie Oravcov študujúcich v Nitre. Malo by sa uskutočniť v Trstenej 12. novembra. Chystá sa naň aj jeden z najstarších členov Oravcov bývajúcich v Nitre, 85-ročný Ľudovít Kohút. Nazývajú ho tiež oravským bačom. Ako vysokoškolský pedagóg stál v roku 1974 pri zrode stretnutí Oravcov bývajúcich v Nitre. Jednou z jeho bačovských funkcií bolo, že zakaždým pasoval do funkcie richtára niektorého zo študentov. Bolo ich celkovo šesť. Od roku 1989 do roku 1995 sa však stretnutia prerušili. Rodičia Ľudovíta Kohúta sa z Oravy museli vysťahovať ešte v roku 1943. Dovtedy bývali v dnes už neexistujúcej obci Ústie nad Oravou. Na jej mieste sa teraz rozprestierajú vody Oravskej priehrady. Ľudovít spočiatku aj s rodičmi býval v Alekšinciach. Na SPU (vtedy Vysoká škola poľno-
hospodárska) v Nitre pôsobil od roku 1955. Bol odborníkom v oblasti poľnohospodárskej nemči-
ny a ruštiny. Patrí aj k zakladateľom a prvým redaktorom a šéfredaktorom študentského časopisu Poľnohospodár, ktorý v tomto roku oslavuje 50. výročie svojho vzniku.
K ďalším dôležitým organizátorom stretávania sa Oravcov bývajúcich v Nitre a okolí patrí bývalý starosta obce Močenok Jozef Šuvada, pôvodom z goralskej obce Suchá Hora. Ako študent Mechanizačnej fakulty SPU si našiel svoju životnú partnerku práve v Močenku. Okrem iného robil v poľnohospodárskom družstve v blízkosti Šale. Starostom Močenka bol od roku 1990 do roku 2002. „Na stretnutiach „Oravákov“ vždy pookrejem na duši i pri srdci, načerpám zásobu nových síl,“ prezradil nám počas chvíle, keď odložil z rúk harmoniku. Zahral na nej aj známu oravskú hymnu - Miluj si Oravu, ten svoj rodný kraj, v ďalekej cudzine naň si spomínaj.
