ŠAĽA. Študoval v Bratislave, neskôr odišiel do Francúzska. Prednedávnom uspel v českej architektonickej súťaži Interiér roku v novej kategórii Súkromný interiér – Nízkonákladové bývanie.
Porotu zaujala jeho rekonštrukcia robotníckeho domu v Šali z čias prvej Československej republiky.
Zoran Samoľ je architekt, ktorého diela nájdete v Šali, Galante a Bratislave. Jeho rekonštrukcia pôvodného domu z 20. rokov minulého storočia porotu českej súťaže zaujala natoľko, že ju vyhlásili za víťaza novej kategórie.
Vy pochádzate tiež zo Šale. Poznali ste sa s klientkou predtým?
V Šali som robil interiér gynekologickej ambulancie. Ten sa jej páčil. Spýtala sa lekára, kto to navrhoval a tak zistila, že som syn jej spolužiačky a nakontaktovala sa na mňa.
Od majiteľky sme cítili veľkú dôveru a mohli sme uplatniť všetko, čo sme mali v projekte. Z každého riešenia bola nadšená. Videl som na nej, že keď príde domov, má z toho dobrý pocit. To je pre mňa pri projektoch najdôležitejšie, vidieť na druhej strane partnera.
V rozhovore sa dočítate
- Prečo si majiteľka domu vybrala práve jeho.
- Aké technické problémy sa vyskytli pri rekonštrukcii.
- Čo všetko sa v dome zmenilo.
- Ako sa rekonštrukcia domu dostala do českej architektonickej súťaže.
- Čím je dom nízkonákladový.
- Na čo treba myslieť už pri návrhu domu.
- Je je výstavba nízkoenergetických domov z pohľadu klimatických zmien správna cesta?
- Ako Zoran Samoľ vníma ekologický rozmer domu z hľadiska funkčnosti a materiálov.
- Čo je podľa neho najväčší prehrešok súčasnej architektúry.
Aké bolo zadanie?
Zadanie bolo spraviť z toho príjemný dom pre dôchodkyňu. Je to pôvodná majiteľka, takže dom veľmi dobre pozná. Vie, čo sú jeho plusy a mínusy. Všetko bolo viac menej v pôvodnom stave, niečo sa dorobilo, pokazilo.
Cieľom bolo vyrobiť z toho príjemné bývanie, aby si ten dom mohla užiť a aby vyhovoval jej potrebám.

S akými technickými problémami ste sa pri rekonštrukcii stretli?
Je to klasický prízemný dom, čistá plocha je do 70 m2. Hlavne sa zmenila ulica. Predpokladám, že dom mal kedysi predzáhradku. Tým, ako tam vznikla nová ulica, nová štvrť, sa chodník úplne nalepil na čelnú stranu domu a navýšil existujúci terén. Takže asfaltovaním sa dom zapúšťal do chodníka. To bol technický problém, ktorý bolo treba vyriešiť.
Dom teda už bol pod úrovňou chodníka a došlo k vlhnutiu muriva na čelnej strane. Pôvodne je postavený z plnej, aj nepálenej tehly. To bol v čase výstavby domu tradičný stavebný materiál. Je to super materiál, pokiaľ nie je vlhký. Akonáhle navlhne, nastáva problém. Ľahkou prevetrávanou konštrukciou sme spravili odvetrávaný sokel, aby sme zamedzili presaku vody z chodníka do muriva.

Na exteriér sme zvolili paropriepustnú farbu. Pôvodné cementové omietky sme kompletne odstránili, už tam ani nedržali. Opravili sme to, čo bolo nevyhnutné a celé sa to zjednotilo paropriepustným náterom. Náter má taký saténový povrch. Je rozťažitý a má elasticitu, dobre absorbuje a neudržiava špinu.