V aktuálnych MY Nitrianskych novinách píšeme o futbale vo Vrábľoch až na štyroch stranách aj vďaka podpore partnerov: Mesto Vráble Chren a Šproch, Rekra, ByDoS, Penzeš s. r. o., Pizza Pub Vráble, PP Invest, Pizza Golianovo.
Hráči prichádzajú a odchádzajú, no áčko Vrábeľ má už 21 rokov iba jednu deviatku. Nabíjal legendám Tomanovi a Ürgemu a sám sa legendou stal. Azda polovica dnešného kádra iba gúľala káčera, keď on už kopal historické časy futbalu v malom meste.
Futbalový dinosaurus PATRIK BALKO (38) je stále tu a v plnej „ráži“. Rozprávali sme sa s ním pred jeho 28. sezónou za Vráble.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Čím si Balko pretrpel, než sa stal stálicou Vrábeľ
- Ako spomína na útočníkov-kolegov Tomana a Ürgeho
- Prečo je celý život verný iba Vrábľom
- Kam do profifutbalu mohol kedysi prestúpiť
- Aká bola partia s ikonickým Oskarom Strakom
- Čo si Balko myslí o primátorovi Tóthovi a fúzii s FC ViOn
- Dokedy chce hrať futbal a či aj doma za Klasov
- Za ktorého kouča Vrábľania "muklovali" ako na železnici
- Balkove naj: sezóna, tréner, zápas, gól, spoluhráč, protihráč
Pamätáte si ešte na prvý deň vo futbalových Vrábľoch?
Nastupoval som do piateho ročníka športovej školy na vrábeľskom sídlisku Lúky. Mamina ma priniesla na výber do futbalových tried. Veľmi dlho som bol veľmi nízky a vynikal som rýchlosťou. Na ihrisku som vyrastal s „Palim“ Farkašom, ktorý neskôr hral aj Ligu majstrov. Rodičia ma odmalička viedli k futbalu, za čo som im nesmierne vďačný.
Pamätáte si na debut a prvý gól v áčku?
K mužom ma vytiahol pán tréner František Bielik. Debutoval som pri prehre 0:5 v Močenku. Od sedemnástich som bol „napevno“ v áčku. Prvý gól? Ten si nepamätám. No jeden z prvých bol proti Bánovciam nad Bebravou – napriek výške hlavičkou na zadnej žrdi.
Museli ste ako mladík vykať „starým kapacitám“?
Určite to odo mňa nikdy nevyžadovali a dnes to nechcem ani ja od mladých. Ako dorastenci sme sa v áčku vtedy držali jednej perfektnej veci – nemohli sme odvrávať. K tomu sme nosili brány a pomôcky, fúkali lopty, nech je všetko tip-top. Mali sme rešpekt voči starším hráčom a trénerom, ktorí nám zachraňovali zápasy. Dnes to tak vôbec nie je.
A viete si predstaviť, že by dnes mladí štyri roky vydržali sedieť na lavičke? Po roku by šli na dedinu za tristo eur.