Z Levíc si ho vyskautoval Vladimír Pucher. Už v prvý deň v Nitre nestihol autobus domov, a tak u neho prespal a ráno ho zaviezol do školy na „Tulipánku“. No keď dnes stretne vždy výrečného Puchera, o otrasnej situácii v nitrianskom futbale sa trénerskej legende ani nechce rozprávať.
JOZEFA KOTULU predvlani MY Nitrianske noviny zaradili do najlepšej jedenástky FC Nitra v ére samostatnosti. Neúnavný pravý obranca si spravil dobré meno aj v Trnave a Petržalke a v nemeckom Siegene hral proti Bayernu Mníchov.
Dnes, po 23 rokoch, sa vracia do dresu FC Nitra. V časoch, keď klub trčí v priepasti a mnohí sa čudujú, ako je možné, že ešte existuje.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Kde podľa Kotulu začal pád FC Nitra
- Či sa nebojí, že si nastupovaním za Nitru pokazí meno
- Čo si myslí o tom, že áčko Nitry musia zachraňovať Trnavčania
- Koho aktivita presvedčila Kotulu do áčka
- Prečo nechápe rodičov žiakov a prípravkárov, ktorí odišli
- Ako by ešte viac oddelil mládež od dospelých
- Prečo Kotula kritizuje zväzovú matriku
- Koľko by malo byť Nitranov proti Gabčíkovu
Už tri roky prakticky nehráte futbal. Čo vás primälo zvesiť kopačky z klinca?
Situácia v klube. Je mi strašne ľúto, že by značka FC Nitra mala skončiť. A to je, alebo skôr bolo, veľmi blízko. Ešte ani dnes, v sobotu ráno, nám matrika nepotvrdila dostatok hráčov na nedeľu.
Aj v čoskoro 46 rokoch vás zdobí šľachovitá postava, akú vám môžu viacerí mladíci závidieť. Ste v kondícii? A ako často plánujete nastupovať?
Dva roky som netrénoval. Chodil som si zabehať, zahrať so starými pánmi. Ale 90-minútová zápasová záťaž je niečo iné. V prípravnom zápase v Galante (1:7) som hral od 35. minúty a ráno som cítil, že to nie som ja. V nedeľu by som však mal hrať v základe, keďže nás je naozaj málo. Určite to pre mňa bude ťažké, ale budem sa snažiť, koľko sa bude dať.
Keď ste z Nitry po jari 1999 odchádzali, pred tisícovými návštevami sa bila v prvej lige so Slovanom, Interom, Trnavou či Košicami, prezidentom FC bol Kovarčík a trénermi Szikora a Prochotský. Vraciate sa v lete 2022 v najťažších časoch klubu. Ako vnímate strmhlavý pád futbalu v Nitre?
Do áčka som prišiel ako 17-ročný. Vtedy bola doba, že starším hráčom sme pomaly vykali. To už upadlo, dnes taká hierarchia nie je. Dva roky som hral za Nitru druhú ligu a tri roky prvú, dvakrát sme postúpili, raz vypadli, teda futbalovo neoslňovali, ale snažili sme sa.
Posledné roky som klub vnímal skôr z mojej pozície v mládežníckom systéme. Samozrejme, úpadok sa dotkol všetkých. Prvá liga bola vždy magnet pre celé mesto. Teraz majú ľudia nárok byť sklamaní a nahnevaní. Okolo futbalu v Nitre nastalo totálne negatívne myslenie. Žiaľ, logicky.
