Futbal v Pate je osemdesiatročné náboženstvo

Článok vyšiel v rámci rozšíreného spravodajstva o zápase Pata - Nitra v partnerskej spolupráci s FC Pata.

Tetka Cicáková ušila prvé dresy, biele so žltým golierom, prvý tréner, pán Kamenický, narátal jedenásť borcov, do loga si dali papriku, lebo tú Pata kedysi vyvážala až do USA, klub nazvali Hlinkova mládež a poďho hrať futbal! Viliam Horňák, Ľudovít Durdiak, František „Šono“ Tóth, Michal „Delukán“ Stanko, Anton Bennár a ďalší by dnes boli ohromne pyšní, akú tradíciu v roku 1942 započali v dedine. Prešlo osemdesiat rokov a futbal v Pate prosperuje takmer ako nikdy.

Prvé ihrisko bolo v priestoroch bývalej paprikárne (teraz sú tam maštale), druhé pri cintoríne (dole brehom), až Jozef Kukučka, učiteľ, tréner a malý stopér s veľkým výskokom, odkrokoval tretie ihrisko, dnešné.

„Bolo jedno z najväčších v celom kraji, 120 metrov dlhé. Rýchlosť vo futbale je jednoducho nutná. Snažil som sa, aby chalani behali stovku za dvanásť-trinásť sekúnd,“ odhaľuje Jozef Kukučka, čerstvý a ohromne vitálny deväťdesiatnik, prečo sa v Pate rodili rýchli futbalisti.

Dnes je ním trebárs exligový strelec Róbert Valenta, no kto si pamätá na Felixa Tótha, vie, že z toľkej rýchlosti pri čiare nevedel zabrzdiť a musel obehnúť celú bránu zozadu... V 60-tych rokoch, keď sa klub (už Družstevník) odpichol na jedenásť sezón do majstrovstiev oblasti, sa však okrem Tótha chodilo aj na iné hviezdy. Vo ultraofenzívnej formácii to vpredu sadlo úderke Jozef Slanina, Štefan Tomša, Eman Horňák a z 25 metrov štipľavo pálil Ľudovít Durdiak. Už vtedy sa v klube angažoval ikonický Ľudovít Slanina, tajomníkom zostal až do roku 2000! Klub si vždy na seba musel zarobiť sám, hlavne hodovými zábavami, na ktorej sa neraz vybralo 130-tisíc korún. Slaninovi vo vedení neskôr asistovali Jozef a Vladimír Lehockí, tiež bývalí futbalisti.

Pata mala šťastie na generácie 1959 a 1960, a tak v 80-tych rokoch už ostreľovala hornú polovici tabuľky oblastných majstrovstiev. Zo silného ročníka pod vedením trénera Miroslava Hercega vynikali Igor, Vojtech a Eduard Herákovci, Jaroslav Dvorský, Anton Korec či Marián Drahovský, no hlavne Marián Valenta, najlepší strelec klubovej histórie. A neskôr aj náčelník a tréner svojej Paty v jej historických míľnikoch. V porevuločnej dobe Valenta zdvihol kľúče od štadióna a v dedine postupne rozpútal futbalovú revolúciu. V roku 1995 prišiel prvý postup do krajských súťaží a od leta 2001 sa v nich Pata usadila až na deväť sezón.

„Pata mala vážny problém s krčmovými rečami. V krčme by sme porazili aj Real Madrid a Eiffelovu vežu postavili za tri dni... Krčmové reči sme zakázali a začali tvrdo makať. Neskôr sme stanovili, že ak nás bude na tréningu menej než štrnásť, ideme domov a netrénujeme. Nikdy sa to nestalo,“ spomína Marián Valenta.

Pata sa zo šiestej ligy 154 gólmi a iba štyrmi prehrami za dve sezóny prestrieľala do štvrtej, kde si „osobák“ spravila tretím miestom za silným Močenkom a ešte silnejšími Vrábľami (2003/04). V tých rokoch sa nik nečudoval, ak na lídrov ako Martin Hindák, Jozef Lehocký, Roman Lučan, Roman Čmarada, Roman Švihorík či Roman Ölvecký prišlo tisíc divákov a von s nimi jazdilo aj tristo.

Nič netrvá večne – ako Pata siahala po nebesách, tak si prežila aj peklo, jar 2010 futbalovo vynechala. Štartovala od piky, no znovu pobláznila celú dedinu. Zisk z klubového plesu hneď vrazila do prestupu Tomáša Pila, vrátili sa aj ďalšie dobré holuby (Kamil Vaško, Lukáš Herák, Tomáš Dvorský, Lukáš Matušica) a zostava plná srdciarov so skóre 232:39 doslova rozbila II. triedu (2014/15) a majstrovstvá oblasti (2015/16). V kraji nazrela aj do „nitrianskej“ piatej ligy, kde Dvorský šupol hetrik exreprezentantovi Seneckému a tribúna jasala v najvyšších návštevách za vyše dekádu. Historickou návštevou sa zaplnila v septembri 2021 na pohárový zápas s Trnavou – prišlo 2 170 divákov.

A dnešky? Zdravý a rodinný klub, kde hráči aj dve hodiny po zápase debatujú na spoločnej večeri ako za starých čias. To je Pata. Štvrtým miestom v štvrtej lige (2022) skočila do majstrovstiev regiónu, prvýkrát v histórii teda hrá najvyššiu krajskú súťaž. Dedine, v ktorej je futbal náboženstvom, by svedčala aj tretia liga. Áno, ale s iným vedením obce – radi vám odvetia kluboví náčelníci.