NITRA. Jeden z najvýznamnejších slovenských scénografov prednedávnom oslávil svoje 85. narodeniny.
Pracoval s velikánmi slovenského divadla, uplatnil sa v televízii aj filme. Činný je aj napriek veku stále.
Výtvarník zo sklárskej rodiny
Pochádza zo sklárskej rodiny a od malička rád kreslil. Jeho záľuba ho priviedla na Pedagogickú školu do Prešova, kde vyštudoval výtvarnú výchovu. Pokračoval v štúdiu na Vyššej pedagogickej škole, ale po dvoch rokoch sa odhodlal urobiť krok, ktorý ovplyvnil celý jeho profesný život.
Scénický výtvarník Mikuláš Kraviansky mu povedal o možnosti štúdia scénografie a kostýmov na VŠMU v Bratislave pod vedením Ladislava Vychodila. To ho zaujalo a rozhodol sa skúsiť šťastie.
Sme amatérska skupina. Asi preto sa stále bavíme, tvrdí líder Vidieku Ján Kuric Čítajte Keďže na odbor scénografie prijímali len každé štyri roky, prihlásil sa aj na VŠVU. Prijali ho na obe školy a František Perger si zvolil scénografiu.
„Každý večer som sedel na nejakom predstavení v Národnom divadle. Niektoré som si pozrel aj viackrát. Divadlo ma ohromne zaujalo,“ spomína na obdobie vysokej školy Perger.
Štúdium scénografie bolo rozdelené pod viaceré vysoké školy. Na VŠMU sa venoval štúdiu samotnej scénografie a kostýmom, musel však absolvovať aj prednášky technického kreslenia a deskriptívy na architektúre, dovzdelať sa v odbore divadelnej teórie a dejinách divadla, pokračoval aj v štúdiu maľby s kresbou na VŠVU.
„Počas celého štúdia sme robili návrhy scén a kostýmov do absolventských predstavení študentov VŠMU. Na škole som si tak vyskúšal balet, operu aj činohru,“ hovorí o štúdiu.
„Študovať sme začali šiesti, ale ako scénografi sme skončili traja. Pred našim ročníkom bol len jeden absolvent scénografie,“ pokračuje o náročnosti štúdia František Perger.
V článku sa dočítate
- Ako sa dostal do nitrianskeho divadla.
- Aké bolo pracovať s Jozefom Bednárikom.
- Čo je preňho najkrajším momentom v kariére.
- Prečo si myslí, že mal šťastie na režisérov.
S Andrejom Bagarom v aute
Práve návrh scény k absolventskému predstaveniu Jozefa Adamoviča ho priviedol k Andrejovi Bagarovi, ktorý predstavenie režíroval.
