Celý rozhovor nájdete aj v utorkových (30. 8.) MY Nitrianskych novinách.
Postupy s Calexom, historická nula pred dvetisíc divákmi, postupový kúpeľ vo fontáne, ale srdce plné i ViOnu a druhá mladosť v Palárikove.
Keď raz PETER DRGOŇA prihodí polienka do krbu, vnučke bude mať o čom rozprávať. Čerstvý jubilant aj päťdesiatku berie ako číslo. Písal históriu (nielen) zlatomoravského futbalu a teraz o nej rozpráva.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Kto bol Drgoňov najlepší tréner a komu v šatni Calexu vykal
- Čo si na ihrisku vychutnával a komu dal gól v 88. minúte
- Prečo sa s fanúšikmi tlačil v autobuse
- Zákulisie postupu Calexu do II. ligy a inzultácie či zániku (2001)
- Kedy štadión tlieskal bocianovi
- Ako v 37 rokoch očaril región a za postup dostal guľovnicu
- Aká je robota hlavného usporiadateľa FC ViOn
- Kedy bol na Venglošovom zozname a aký bol „biely Pelé“
Prvý brankársky tréning v tridsiatke
Neuhádli by ste, že prvú registračku mu vystavili na Vieske nad Žitavou – tam už dnes ani nie je ihrisko... V Calexe sa ho v ôsmich rokoch ujal tréner Pavel Šepták. Rodičia ho doma vítali doudieraného a skrvaveného z tréningovej „škváry“.
„Bol som malý a tenký, všade ma odhadzovali, nikto ma nechcel, dali ma do brány a do pätnástich som bol večný náhradník. Iní by sa na to vykašľali, no kto ma odstrčil, tomu som chcel dokázať, že na to mám. Pritom brankárske tréningy neboli žiadne, iba sme si hádzali medicinbaly, prvý som mal v tridsiatke vo ViOne s Ivom Ondruškom. Nechodil som na diskotéky ako druhí, videl som len futbal a makal a makal. Na dvesto percent. A v doraste sa to zlomilo,“ rozpráva Peter Drgoňa.
A tak bolo – už v sedemnástich, na jeseň 1989, ho tréner Ivan Zlatňanský poslal do štvrtoligovej brány Calexu.
