NITRA. Ľudové divadlo a mestský folklór sa mu vždy páčili. Už v časoch jeho pôsobenia v Teatro Tatro mu pri ohlasovaní pouličných predstavení chýbal zvuk verklíka. Špecifický zvuk v ňom evokoval spomienku na detstvo a tak po ňom začal pátrať.
„Pred asi trinástimi rokmi som našiel inzerát na predaj púťového flašinetu. Vyzeral veľmi dobre, bol som nadšený. To som ale vtedy ešte netušil, koľko váži,“ spomína na kúpu prvého flašinetu.
V súčasnosti vlastí spolu päť inštrumentov a skladuje ich aj vo svojom byte.
Ponuka slovenskej časti programu Divadelnej Nitry prináša autorsky spracované pohľady na súčasnosť Čítajte 
