Celý rozhovor nájdete aj v pondelkových (5. 9.) MY Nitrianskych novinách.
Nosí desiatku, „drevorubačom“ sa na ihrisku vyhýba, radšej si z nich spraví slalomové výtyčky, s loptou si tyká, za klub, kde je legendou, už strelil stovky gólov, dodnes po nich ukazuje do neba a z tribúny sa ozve aplauz, veď je miláčikom fanúšikov, ktorý nemá nepriateľov.
Pokojne sa zasmejte, ale čo je Lionel Messi pre Barcelonu, to DANIEL KOPRDA pre Čeľadice. Sadnite si s ním na hodinu – zistíte, že život je gombička.
Futbalista, mládežnícky tréner a človek ako z reklamy nedávno oslávil štyridsiatku.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Kto Koprdovi nahral na prvý gól a ako ich raz s bratom dali 21
- Ktorý z jeho ôsmich postupov bol najkrajší
- Čím mu Rakúsko nevoňalo
- Kde hral stopéra a kde bol kolegom-šoférom hviezd
- Aký ambiciózny klub odmietol
- Akí velikáni prehrali v Čeľadiciach
- Aké je majstrovské halové tajomstvo Čeľadíc
- Za koho hral proti Španielom či pred tisíc divákmi
Desať korún za gól
Čeľadice sú impérium, po celom Slovensku by ste iba s lupou hľadali druhú dedinku s iba 1 072 obyvateľmi, no až 86 mládežníckymi futbalistami. Nebolo to tak vždy! V 90-tych rokoch mal klub okrem mužov iba dorast. Prirodzene. A tak si akýsi nakrátko ostrihaný „štupeľ“ musel počkať.
„Príležitostne som hral za školu, ak nám pán riaditeľ Jozef Dubeň vybavil nejakého súpera. V doraste som začal už v dvanástich. Niekedy sa ma pýtali, či aspoň viem, na koho registračku hrám,“ smeje sa Daniel Koprda, lebo po dlhých rokoch to už môže prezradiť.
Predsa si odkrútil jednu dorasteneckú sezónku (neďaleko v Kolíňanoch), no od pätnástich-šestnástich mu už obliekli áčkarsky dres.
„Debut si výborne pamätám. V prípravnom zápase v Hosťovej mi Milan Dobiaš nabil na gól a stal sa mojim dvorným nahrávačom,“ otvoril svoje pamäti.
Koprdov nástup do áčka Čeľadíc sa viaže k štartu éry prezidenta Martina Hamadu, keď sa klub po 28 rokoch vrátil do najvyššej oblastnej súťaže (2001). Postupové striebro sa zrodilo v pamätných bitkách so susednými Dolnými Obdokovcami a Pohranicami.
