S podnikaním začal v pivnici v roku 1988 a ako 22-ročný založil K CERO. Dlhé roky pracuje aj šestnásť hodín denne. Jedného dňa sa stal kožiarskou jednotkou na Slovensku, ako aj na území bývalého Československa.
ROMAN CERULÍK bol vždy živý aj športom. Z Nitry spravil basketbalovú baštu, z druhej ligy ju vytiahol k majstrovskému titulu (2005), pričom klub nielen vlastnil, ale ako prezident aj aktívne riadil. Je aj fanúšikom šachov, postupne hral už so štyrmi majstrami sveta.
Z prevažne kožiarskeho K CERO sa pretransformoval do nehnuteľností na významného slovenského land developera a ďalej rozvíja spoločnosť pod značkou K CERO INVEST, kde pripravuje výlučne vlastné rôznorodé projekty v asi dvadsiatich obciach a mestách na Slovensku vrátane prípravy tisícov bytov, ale aj národnej multifunkčnej arény, teda aj hokejového štadióna.
Už vyše 15 rokov ste partnerom nitrianskeho hokeja. Prečo?
Som presvedčený, že šport má mať významné postavenie v spoločnosti. Takýto kvalitný produkt v Nitre potrebuje byť logicky primerane financovaný. Významné lokálne subjekty by nemali chýbať.
Sezóna 2009/10 sa hrala pod názvom HC K CERO Nitra. Čo tak byť opäť generálnym partnerom klubu?
K CERO ako domáca značka isto má potenciál byť generálnym partnerom nitrianskeho hokeja.
No to by musela byť v Nitre iná situácia. Od roku 2015 za vlády Fica a primátora Dvonča ma už viac ako sedem rokov neustále okrádajú cez okresný úrad Nitra (vyvlastňovací orgán), prakticky ma vyvlastňujú už ôsmykrát. Myslím si, že čo do počtu, je to slovenský rekord. Napríklad doslova nezákonne mi znárodnili za almužnu, zlomkovú cenu, rozsiahle – 37-tisíc metrov štvorcových – lukratívne stavebné pozemky v Nitre na Zobori, na ktorých sa dá v zmysle platného územného plánu postaviť aj tisíc bytov. Tento majetok som nadobúdal v rokoch 2002 až 2007 a dlhodobo som si pripravoval tento developerský zámer a akože štát ma napriek tomu, že som žiaden zákon neporušil, okradol o rozsiahly majetok – milióny eur. Hoci terajší minister Sulík verejne vyhlásil, že sa v Nitre vyvlastňovalo na hulváta a vyvlastnenie môjho majetku bol výsmech, nič s tým doteraz neurobil, hoci z titulu funkcie mal a musel. Namiesto rozvojových aktivít, možno aj v podobe generálneho partnerstva hokeja, ako vidno, so štátnou aroganciou, ktorá ma doslova mafiánsky chce zlomiť, mám teraz iné starosti...
Čo s tým chcete urobiť?
Stále dúfam v právny štát. I keď oznámením, ktoré som sa práve dozvedel, že ministrom spravodlivosti sa má stať Viliam Karas, ktorý zastupoval cez svoju kanceláriu Maple and Fish vyvlastniteľa MH Invest s. r. o. aj v predmetnom konkrétnom vyvlastňovacom konaní proti mojej osobe, o ktorom som sa zmienil, a to dokonca tak, že na ústnom pojednávaní v Nitre, som názoru, ma nezákonne lynčoval spolu s okresným úradom Nitra, tak ani neviem...
Každopádne, hoci ma dlhodobo zlomiť chcú, podal som množstvo žalôb proti rozhodovaniu verejnej moci, a to aj voči vyvlastneniu, ako aj stavebným povoleniam na mimoúrovňovú križovatku na Zobori – Šindolka, ktorá sa vystavala na mne znárodnených pozemkoch. O žalobách, bohužiaľ, hoci už dávno rozhodnuté malo a muselo byť, nie je rozhodnuté ani po tri a pol roku. Keďže som stratil ilúziu aj o slovenských súdoch, budem sa brániť do konca, aj keby to malo skončiť na Európskom súde pre ľudské práva...
HK Nitra má čoskoro predstaviť projekt nového štadióna. Nešlo by o lacnú záležitosť. Ste optimista?
Očakával by som, aby sa najprv vyhodnotila výzva z roku 2019, ktorej sa na mojom pozemku na Šindolke zúčastnilo mesto a Nitriansky samosprávny kraj. Predmetom bolo vybudovanie národného hokejového štadióna hodného aj organizácie majstrovstiev sveta, čiže multifunkčnej arény národného významu pre usporiadanie športových a kultúrnych akcií a zároveň aj, logicky, hlavného kultúrneho a športového centra v Nitrianskom kraji. Podmienky tejto výzvy splnili len tri samosprávy na Slovensku a Nitra medzi ne patrí. Túto športovú arénu mal financovať štát a výzvu organizoval SZĽH.
Autor: PR
