Celý rozhovor nájdete aj v aktuálnych MY Nitrianskych novinách.
Juventus má Del Piera a Šurianky STANISLAVA BAHELKU. Odpusťme mu polročný pobyt v Hruboňove, vlastne nikdy poriadne neprestúpil.
Už dvom generáciám na mieru šije prihrávky z pravého krídla či stredu poľa. Po minulej sezóne ukončil kariéru, ale verí mu to niekto? Veď už deväťkrát sa rozlúčil a skvelej partii dal fľašu ako „odskočné“, no aj deviaty raz si aj tak znovu obliekol dres Šurianok. Pre neho najcennejší.
Zoznámte sa s dobrým chlapom, ktorý iba nevinne poprosil spoluhráčov, či mu za pivo a klobásu nepomôžu so základmi na dom, no okamžite mu k dverám nabehlo šestnásť futbalistov-kamarátov.
Taký svet je na ihrisku v Šuriankach. Dobrý a od srdca. Neskazený miliónmi a egom. Zlou dobou dedinského futbalu. Stanislav Bahelka je príkladom.
„Hlavne nie som žiadna legenda ani ikona ani bohviečo iné. Veď iba pokračujem v odkaze môjho otca, ktorý spolu s ďalšími dobrými ľuďmi štartoval futbal v Šuriankach,“ prehodil 44-ročný stredopoliar, ktorého v druhej triede, teraz ôsmej lige, pozná absolútne každý.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Ako farár zavinil Šuriankam kontumačnú prehru
- Kto bol Bahelkov hlavný tútor
- Prečo je ako Del Piero
- Prečo na debut nikdy nezabudne
- Po akom góle ho zavalilo 450 kilogramov
- Ktorá hviezda Šurianok žonglovala s medicinbalom
- Čo o Bahelkovi povedali Tomáš Ďuriška, Mário Fábry a Štefan Košlab
Trenky naopak a potom dva góly
Šurianky ešte ani nemali slávne dresy s liahňou moriek na hrudi, keď Stanislav Bahelka už kopal na ihrisku, ktoré mal krížom cez záhradu.
