NITRA. Otvorenie Divadla Andreja Bagara vnímali pred tridsiatimi rokmi jeho herci rôzne. Striedali sa u nich obavy s nadšením. Často sa stretávali s kritikou, že peniaze na divadlo mali byť radšej investované do nemocnice.
Eva Pavlíková, Ján Greššo aj Jaroslav Dóczy sa zhodujú na tom, že Nitra si nové divadlo zaslúžila. Všetci však mali rešpekt k jeho veľkosti.
Jama namiesto námestia
„Otec často ľuďom vysvetľoval, že divadlo sa stavia z balíka peňazí, ktoré boli určené na divadlo. Ak by sa nepostavilo v Nitre, postavilo by sa v inom meste,“ hovorí na margo ohlasov obyvateľov po novom chirurgickom pavilóne Jaroslav Dóczy, súčasný riaditeľ DAB a syn ikony nitrianskeho divadla Jozefa Dóczyho.
Vtedajšia riaditeľka Hilda Augustovičová sa do veľkej miery pričinila, aby tým mestom bola Nitra.
Keď sa začala stavať budova nevídaných rozmerov, herecký súbor sa rozšíril o novú členku. Herečku Evu Pavlíkovú, ktorú do Nitry priviedol priamo z VŠMU Jozef Bednárik. A ostala tu štyridsať rokov.
„Hrali sme naše absolventské predstavenie, v druhom rade som zbadala sedieť Hildu Augustovičovú a Jozefa Bednárika. Skoro som odpadla. Všetci sme chytili paniku, že je tam Bednárik. Snažili sme sa tak veľmi, až sme hrali úplne zle,“ spomína si.
V článku sa dočítate
- Ako sa herečka Eva Pavlíková dostala do Nitry.
- Aké práce herci vykonávali v rámci brigád socialistickej práce.
- Z čoho mal obavy celý umelecký súbor.
- Čo zázračne uzdravovalo Jozefa Dóczyho.
- Čím vynikal niekdajší umelecký súbor.
„Po predstavení prišiel za mnou Béďo, či nechcem ísť do Nitry. Vôbec som nezaváhala a povedala som áno. Splnil sa mi tak sen,“ dodáva.
Tvorbu ikonického muzikálového režiséra poznala od strednej školy. Spolupráca s ním pre ňu bola zárukou kvalitnej a zaujímavej práce.
Oficiálnou členkou hereckého súboru je od prvého mája 1983.
Námestie v Nitre treba dostavať a vyrovnať, hovoria architekti. Zmenila ho stavba divadla Čítajte „V ten deň ma niekto zobral na námestie. Celé bolo obohnané plotom. Pomedzi škáry som videla, ako je tam namiesto námestia či budovy len jedna veľká jama, kde sa položil základný kameň a začalo sa stavať divadlo,“ pokračuje.
Herec Ján Greššo vraví, že celá myšlienka divadla im bola srdcu blízka. Ani brigády socialistickej práce nevadili. Spolu s ostatnými mužskými členmi súboru ich podľa jeho slov zažil minimálne päť.
