ských firiem.
„Cudzinci sa nemôžu zaregistrovať ako fyzické osoby. Vytvárajú si spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorých sú konateľmi a spoločníkmi. Hoci majú trvalé bydlisko v zahraničí, u nás odvádzajú dane,“ povedala riaditeľka Daňového úradu v Komárne Katarína Zahoranová.
Spoločnosti maďarských podnikateľov sa zaoberajú najmä obchodnou a sprostredkovateľskou činnosťou. Obchodujú napríklad s nábytkom, kŕmnymi zmesami či spotrebným tovarom. Nepochádzajú iba z pohraničia, ich podstatná časť je z Budapešti. Niektorí si zakladajú na Slovensku dcérsku spoločnosť maďarskej firmy, iní majú v Komárne hlavnú a jedinú spoločnosť.
Podľa Zahoranovej sa oživila podnikateľská sféra. „Krátko po vstupe Slovenska do Európskej únie si v Komárne zakladali eseročky najmä Švajčiari, Nemci a Rakúšania, teraz viac Maďari. Prilákali ich aj naše ekonomické podmienky, teda daň, ktorú máme nižšiu ako v Maďarsku,“ povedala.
Riaditeľka si myslí, že maďarských podnikateľov priťahuje do Komárna poloha mesta, do ktorého ústi diaľnica a hraničný priechod. Nemajú tam ani jazykovú bariéru a na rozbehnutie obchodu často využívajú priateľské kontakty. Aj keď v Maďarsku znížia dane, nepredpokladá, že by zo Slovenska odišli. „Prinášajú k nám investície a vytvárajú pracovné miesta,” dodáva Tibor Vincze zo Živnostenského spoločenstva pre južný región.
Na komárňanskom Nádvorí Európy si pred dvomi mesiacmi otvorila obchody s cédečkami a suvenírmi Mónika Jakics z Budapešti. „Rozhodnutie ovplyvnila daň z pridanej hodnoty, no páčila sa mi aj európska atmosféra v Komárne.”
