NITRA. Lucia Hoříneková má len trinásť rokov no pri rozhovore s ňou máte pocit, že sa rozprávate s vyzretou osobnosťou, ktorá vie čo od života chce.
Jej vášňou sú dravé vtáky. V dennom kontakte je s nimi od svojich šiestich rokov. Vraví, že sokoliarstvo je jej životný štýl a dodáva jej vnútorný pokoj.
Je hrdou “mamou“ sokola myšiara menom Speedy, ktorého má doslova od vajíčka.
Starala sa už o myšiaka lesného, výra skalného a na ruke mala aj orla bielohlavého menom Nixon, ktorý váži asi štyri kilogramy a rozpätie krídel má dva metre.
Mentoruje ju Terézia Hegerová, ktorá spravuje sokoliarsky krúžok na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Škôlkarská láska
Lucia pochádza z Banskej Štiavnice. Do Nitry sa presťahovala so svojou mamou pred dvoma rokmi. Pri sťahovaní hralo dôležitú úlohu, aby Lucia vo svojej vášni mohla pokračovať.
V článku sa dočítate
- Kde sa po prvý krát stretla so sokoliarstvom
- Čo u nej spôsobilo prvú krízu
- Ako sa k nej dostal operený zverenec Speedy
- Čím sú dravce špecifické
- Prečo ešte nie je oficiálnou sokoliarkou
Tak sa dostala do sokoliarskeho krúžku na pôde vysokej školy, kde denne trávi veľa času.
Ako to už býva, všetko začalo náhodou. Keď mala Lucia štyri roky, musela nastúpiť do škôlky. Prijali ju do materskej školy v Štiavnických Baniach, ktorá však nie je bežnou škôlkou.
Základná škola s materskou školou Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach je prvou školou na svete s povinným vyučovacím predmetom sokoliarstvo.
