Stretnúť ho môžete napríklad na bežeckých pretekoch, kde patrí do najstarších kategórií. Má už 67 rokov.
Michal Urbanovič zo Žitavian pochádza z ôsmich súrodencov. Všetkým štyrom chlapcom učaroval šport, hlavne behy na dlhé trate. Rudolf, Ladislav a Peter spoznali aj chuť maratónov.
Michal nie je žiadny majster Slovenska, ale má zaujímavý životný príbeh. Leitmotívom jeho story je nepoddajnosť osudu a prerod z kaliky na aktívneho športovca.
Pukali mu kolená
„Strávil som život ako strojár, workoholik. Sám som si postavil dom, so všetkým doma si viem poradiť, zmajstrovať. Ako 20-ročný som začal behať, lenže začali ma bolieť kolená. Ortopéd mi povedal, že ich nemám stvorené na beh. Kolená mi pukali, musel som teda prestať. V noci, keď som nechcel zobudiť deti, musel som cúvať po schodoch. Také zvuky kolená vydávali, ako keď drevo láme. Potom som sa venoval turistike, bicyklu i plávaniu.
Lenže veľa som pracoval, a tak som si zodral chrbticu. Mal som 47 rokov, keď to „prasklo“. Práve som kopal záhradu a prišiel za mnou brat Laco. Rozpadla sa mi platnička v krížoch, zablokovalo ma to od pása dolu.“
Ďalej sa v článku dočítate aj toto:
* aký prvý veľký zdravotný problém "vyskočil" u Michala
* čo mu museli operovať, ako prebiehala jeho rekonvalescencia, aké športy mu pomohli
* aké nešťastie sa mu prihodilo na jeseň 2002, s akou diagnózou skončil v nemocnici
* prečo bol mesiac v bdelej kóme, ako sa z nej dostal a prečo musí brať lieky od neurologičky
* akým športom prepadol počas liečenia
* čo ho najviac teší, komu rád venuje svoj čas a čo ho trápi
* ako si spomína na brata Laca a ako opisuje jeho nečakaný skon.
