V okrese Galanta pozná manželov Bugárovcov asi každý, kto sa pohyboval vo futbale. V Tomášikove (po maďarsky Tallós) dostali svojho času čestné občianstvo, ale na štadióne by im kľudne mohli postaviť sochu.
Prenesme sa do roku 1965. V socialistickej republike vládla Komunistická strana Československa, naša futbalová reprezentácia neúspešne bojovala o postup na MS v Anglicku.
Práve v roku 1965 začal s trénovaním v Tomášikove Tibor Bugár. Vydržal až do vlaňajška! Dnes má už 82 rokov. Jeho manželka Edith (76 rokov) dodnes pôsobí pri doraste ako vedúca mužstva a ISSF manažér. Klobúk dolu!
Na vyše polstoročie pri futbale si Tibor Bugár rád zaspomínal.
FUTBAL VNÍMAL INAK
„Aj keď telesné predispozície mi nedovolili, aby som súťažne hrával, vždy ma bavil futbal. Už od detstva som ho miloval. Najskôr sme iba počúvali veľké zápasy v rádiu, napríklad majstrovstvá sveta. Keď sa dalo pozerať futbal v televízore, bolo to niečo neskutočné. Už vtedy som cítil, že vidím trošku inak futbal ako ostatní, ktorí stále sledovali len hráča s loptou, a nie celé ihrisko a vývoj danej situácie.“
Ďalej v článku nájdete aj toto:
* ako sa Tibor Bugár stal prvýkrát trénerom a čo tomu predchádzalo
* aké úspechy zažil v Tomášikove
* čo bolo zaujímavé na mládežníckych zápasoch v 70.-80. rokoch
* odkiaľ si museli v 70. rokoch požičiavať dresy a kto im ich neskôr ušil
* ktorých najšikovnejších futbalistov viedol v Tomášikove a ktorého úspešného slovenského športovca (presadil sa v inom športe)
* ako lanáril hráčov z osady a čo ho mrzí v tej súvislosti
* prečo miluje futbal a prečo mu chýba, ako dopadol súboj proti jeho vnukom
* ktoré situácie mal rád, čo prízvukoval zverencom.
O Tiborovi Bugárovi hovoril aj jeho vnuk Bálint Zavarcsík. O tom, ako si zamiloval futbal vďaka dedkovi, ako videl jeho trénerské metódy (čo nové zavádzal v 80. rokoch na dedinách) a čo z toho prenáša do svojej práce.
A oveľa viac.
