V Galante o jedného vola menej

reštaurácie. Nad plechovými nádobami s horiacimi polienkami sa zahaľovala do dymu hora mäsa. Kúdol dymu občas rozvíril kŕdeľ detí, nedočkavých na svoju porciu. K rozvoniavajúcemu mäsu potom pristúpil pán v kuchárskom mundúre, aby ho potrel kefou namočenou do akejsi kvapaliny, inokedy zasa prihodil do ohníka polienko.
Pán František Hrotko, ako sa volal tento „pekelník“, nám o štvrťtonovej porcii mäsa prezradil viac. Príležitosť ochutnať v centre mesta upečeného vola sa obyvateľom a návštevníkom Galanty naskytne len raz v roku. Vôl mal predtým 480 kg živej váhy, na ražeň sa z neho dostala sotva polovica. Zďaleka to nie je najväčší vôl, akého tu na ražni mali. Tento rok volili menšieho, aby nebodaj nezvýšilo. V súčasnosti nie je totiž ideálne počasie na rodinné prechádzky po meste, aj turistov je menej. Františka Hrotka sme sa spýtali aj na zloženie tej pleťovej masky, ktorou vola masíroval. Vraj žiadne tajomstvo – ide o zmes červeného vína, piva, oleja, korenia a všeličoho ďalšieho.
Pán Hrotko ostrým nožom šikovne odrezal z prepečenej vrchnej vrstvy vola jednu porciu. Musel byť opatrný, aby neodrezal aj niektorú z pečiatok, ktorými boli označené jednotlivé svalové partie opekaného mäsa. Na rozlúčku nás upozornil, že ak by sme dali do novín aj jeho fotku s volom, aby sme jasne označili, na ktorej strane je on a na ktorej vôl.
Text a foto: LACO ŠEBÁK