NITRA. Sympatická študentka špeciálnej pedagogiky Daniela Hubová sa na sklonku minulého roka stala laureátkou ocenenia Srdce na dlani.
„O ocenení som predtým nič nevedela. Ani som neočakávala, že by som mohla byť nominovaná. Keď som si čítala príbehy ostatných dobrovoľníkov, myslela som si, že nemám šancu,“ hovorí skromne.
Odborná komisia však jej príbeh považovala za natoľko zaujímavý, že kategóriu Práca s deťmi a mládežou vyhrala.
Daniela sa ako dobrovoľníčka už niekoľko rokov zameriava na deti vyrastajúce v Centrách pre deti a rodiny. Dá sa povedať, že v tejto oblasti je ako ryba vo vode. Sama je totiž jednou z nich.
V článku sa dočítate:
- Čo podľa Daniely Hubovej najviac chýba deťom v centrách pre rodinu,
- ako sa dostala ku štúdiu špeciálnej pedagogiky,
- ktoré momenty vo svojom živote považuje za tie najťažšie,
- aká je jej najväčšia túžba.
Dobrovoľníčka celým srdcom
Všetko to začalo prácou animátorky v detských táboroch. Tam Daniela trávila veľa času.
„Najradšej sa rozprávam s deťmi. Je to jednoduchšie ako s dospelými. V detských táboroch som zažila skutočný pocit prijatia nielen zo strany detí, ale aj animátorov," opisuje svoje dobrovoľnícke začiatky.
V našej spoločnosti je bežným javom, že deti z centier sú odsúdené a onálepkované rôznymi prívlastkami, ktoré ich však vonkoncom nedefinujú. Aj Daniela s tým bojuje prakticky celý život. To, že vyrastala bez rodiny celé roky držala v tajnosti.
„ Málokto vedel, že som z detského domova. Tajila som to aj na strednej škole, aj v táboroch. Nechcela som, aby ma niekto škatuľkoval alebo súdil,“ teraz už otvorene hovorí o svojom dlhoročnom tajomstve.
Zlodeji katalyzátorov sú už aj v Šali. Najprv prepichnú pneumatiky a v noci sa k autu vrátia Čítajte 
