NITRA. Evgeniy Furman sa učí slovenčinu aj cez seriály. Vyše roka pozerá Hranicu, prvú sériu Oteckov videl možno už 50-krát.
„Pozeral som to ešte na Ukrajine. Už som si to tak zapamätal, že dialógy viem naspamäť,“ hovorí s úsmevom. Spoznať náš jazyk mu pomáhajú aj pesničky.
Nataša s deťmi uviazla v obkľúčenom meste. S manželom v Nitre je v kontakte cez videohovor Čítajte „Začal som s Kollárovcami. Moje stretnutie s ich hudbou bolo cez pieseň Ide furman dolinou. Ja sa volám Furman. Posledný rok na Ukrajine som počúval len slovenskú a ukrajinskú hudbu...“ dodáva Žeňa – tak ho volajú kolegovia zo zborovne.
Od septembra učí na základnej škole, predtým vozil ľudí v nitrianskej MHD.
Po roku sa mnohé zmenilo
Z Odesy odcestoval Evgeniy krátko predtým, ako sa začala vojna. Keď Rusi napadli Ukrajinu, prišla na Slovensko aj jeho manželka s dvomi deťmi – dcéra Alexandra mala v tom čase necelé dva mesiace.
Rodinu sme presne pred rokom navštívili v byte na Chrenovej, ktorý zabezpečila dopravná spoločnosť Transdev. „Ahoj, ako sa máš? Ja sa mám dobre,“ privítal nás vtedy pri dverách päťročný David Furman.
V ďalšej izbe bývala rodina z Dnepra s dvomi malými chlapcami. Aj ich otec začínal v Nitre ako vodič autobusu. Dnes už v našom meste nie sú.
„Odcestovali do Vancouveru,“ hovorí Vitalii Ihnatenko, ktorý pomohol mnohým Ukrajincom dostať sa po vypuknutí vojny na Slovensko.
Aj jeho domovom je aktuálne Kanada. Odcestoval tam s manželkou a synom. Vrátiť sa plánuje až po vojne. Dôvodom sú najmä hejteri.
