Košice? Pre Nitru malá nočná mora medailových bojov

NITRA. Košice? Pre Nitru malá nočná mora medailových bojov. Studnica trpkých spomienok. Veľkých zápasov, ktoré sa lámali v sekundách. Čary sú však len v rozprávkach, ani „letisko“ v Steel Aréne predsa nemôže byť zakliate. Hoci občas sa tak zdalo...

Listovali sme v archívoch a ponorili sa do histórie štyroch play-off bojov s gigantom z východu.

Uličného to stále straší (štvrťfinále 2005)

Iba druhú play-off sériu v histórii klubu, prvú od roku 1996, dnes sprevádzajú záhadné slová pamätníkov, že nie všetko bolo s kostolným poriadkom. Piata Nitra prestrieľala štvrté Košice v každom zápase okrem jedného, no podľahla 1:4 na duely.

Vo „vylúkovej“ sezóne po strop plné zimáky lepili oči na hviezdy z NHL znenazdajky korčuľujúce v slovenskej extralige. Oceliari mali Biceka z New Jersey a Cibáka z Tampy Bay, čerstvého víťaza Stanley Cupu. Corgoni nikoho.

„Aké by to pritom bolo pekné, keby Stümpel a Pálffy cez výluku NHL nešli do Slavie Praha, ale k nám? Dám krk na to, že s nimi by sme neskončili už vo štvrťfinále. Tím sme zložili z asi šestnástich odchovancov, ktorí dokázali, že vedia hrať aj proti silnejším. To je správna cesta aj pre dnešné časy,“ povedal Rudolf Uličný, v sezóne 2004/05 tréner Nitry. „S Košicami sme sa ťažko mohli pasovať, vďaka oceliarňam mali neobmedzené finančné zdroje a hráčov, akých chceli,“ dodal.

Steel Aréna ešte nestála, štvrťfinále hostil iba dvojtisícový zimák na Kavečianskej ceste. Prvý zápas? Ešte v 48. minúte 3:3, napokon 6:3 pre Košice. Druhý duel? Nitra viedla 2:1, v nájazdoch Čachom a Chrenkom dokonca 2:0, no potom tri nedala, Hvila, Bicek a Kroták skórovali a séria bola 2:0 namiesto 1:1.

„A aké tri nájazdy sme dostali, hlavne prvý... Druhý zápas sme mali jednoznačne vyhrať,“ povzdychol si Rudolf Uličný a rozpovedal sa ešte viac:

„Štvrťfinále 2005 s Košicami ma straší dodnes. Niektorí hráči šli hlboko pod priemer výkonnosti. Už sa v tom nechcem vŕtať, náhodou by som povedal niečo, z čoho by bolo haló. Skrátka sa udiali veci, ktoré sa normálne udiať nemôžu.“

Súboj Jozefa Mihálika (vľavo) a Arneho Krotáka zo štvrtého zápasu štvrťfinále 2005. (zdroj: TASR - Henrich Mišovič)

Tretí zápas bol na hodinu prerušený pre vyliatu tekutinu podobnú nebezpečnému plynu, Nitra viedla 1:0, no Kroták vyrovnal a Bicek k žrdi rozhodol. Na päste Frühaufa a lakeť Vozdeckého v štvrtom dueli nadviazala bitka Kmeč – Topoli, Nitra pred 5 200 divákmi slávila výhru 5:3 a Fikrt robil šou s fanúšikmi. Košice však sériu zaklincovali triumfom 7:4, T. Slovák a J. Kováčik sa pobili, naťahovali sa aj Kowalczyk a G. Saliji, rozdalo sa 118 trestných minút, facky (i pivá) lietali aj na tribúne.

„Mali sme uhrať viac,“ netají po 18 rokoch Garip Saliji. „V Košiciach sme bývali na hoteli úplne mimo mesta a diania, nebol tam ani telefónny signál. V malej hale na Kolníka vykrikovali „Nagano“ (za spálenú šancu proti Kazachstanu na olympiáde 1998, pozn. red.). Zápasy boli okrem posledného vyrovnané. A všetky vyhecované,“ pridal útočník vtedajšej druhej lajny s Kolníkom a Mihálikom.

Gól má na tvári dodnes (štvrťfinále 2011)

Bartoš, Gron, Miklík, Jenčík, Haščák, Dravecký, Zálešák... Nad úderku Košíc nebolo, 217 gólov v základnej časti a len dve prehry v majstrovskom play-off vravia za všetko, no štvrťfinále s ôsmou Nitrou nebola úplná prechádzka ružovým sadom.