Aké sú vaše ďalšie spisovateľské plány?
Keď počujem, že som napísal štrnásť kníh, tak sa hanbím. Už som si povedal, že prenechám štafetu mladým. Po tých štrnástich knihách som už unavený. Od fabulovaných príbehov si chcem oddýchnuť. Teraz ma skôr láka dokumentárna tvorba. Som zamilovaný do Bratislavy, takže sa chcem venovať historickej „Akcii B“.
Na besede sa zúčastnilo veľké množstvo žien. Ste autorom literatúry pre ženy?
Niektoré moje romány sú ženského zamerania, ako napríklad Penelopin návrat, Kým žiješ, miluj... Mám zvláštnu autorskú citlivosť, preto je v mojich čitateľských radoch aj veľa žien. Prejavilo sa to nielen na dnešnej besede, ale aj na mnohých iných. Väčšina slovenských autorov sa sústredí na mužský svet. Teší ma, že situácia sa pomaly mení a zaznamenávame aj viaceré mladé ženské autorky. Ženský svet by predsa len mali približovať ženy.
Rozumiete ženám cez literatúru. Rozumiete im aj v súkromí?
Myslím, že áno. So svojou manželkou si rozumieme už takmer štyridsať rokov a dobre vychádzam aj s mojimi troma dcérami. Takže keď som si porozumel so štyrmi ženami, môžem o sebe tvrdiť, že ženám rozumiem.
Vy ste známy nielen ako spisovateľ, ale i publicista a novinár.
Pred revolúciou som písal dvadsať rokov do novín a potom ma to zavialo do politiky. Robil som v prezidentskej kancelárii u Michala Kováča. Vtedy som sa od žurnalistiky odklonil. Dnes je slovenské novinárstvo viac vulgárne a bulvárne. Ťažko by som si hľadal miesto v novinách, radšej to prenechám mladým dravcom. To už nie je pre mňa.
Istý čas ste prednášali na Katedre žurnalistiky tu v Nitre.
Áno, máte pravdu. Teraz už neučím. Nie že by ma to nebavilo, ale z časových dôvodov mi to nevychádza.
