NITRA. Príchodom jari kresťania slávia ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Krista, židia si pripomínajú exodus z Egypta a oslavu nadobudnutej slobody.
Veľká noc a Pesach sú sviatky so silnými tradíciami, oslavujú sa v podobnom období a sú významné pre obe náboženstvá. Spoločného však toho majú naozaj málo.
Pôvodný význam
Šibanie a polievanie sú prastaré ľudové zvyky pochádzajúce až z antického obdobia.
Slobodní antickí muži si obliekali masku divého psa alebo vlka. Na rukách mali pripevnené kožené remienky a každú slobodnú dievčinu, ktorú stretli, remienkami vyšibali.
„V našom prípade to bolo jarným prútikom. Slobodný mládenec sa dotkol rúk slobodného dievčaťa, aby ruky dobre pracovali. Dotkol sa bokov, aby počas života deva porodila veľa zdravých detí a dotkol sa nôh, aby boli do tanca aj do roboty,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.
Socialistická Bratislavská lýra opäť ožila. Nová inscenácia odhaľuje pozadie kedysi veľkolepého podujatia Čítajte Polievalo, respektíve kropilo, sa výlučne tečúcou vodou z potoka alebo rieky. O tečúcej vode sa verilo, že prinavracia krásu aj život.
Význam šibania a polievania sa rokmi postupne zmenil. Kedysi boli šibačky určené výhradne pre slobodnú mládež. Malo to svoje opodstatnenie.
„Jar pre našich predkov znamenala koniec krutej zimy. Preto slobodní chlapci symbolizujúci živelnosť, odovzdávali zo svojich rúk takýmto spôsobom dievčatám plodnosť,“ pokračuje.
Kraslice mali viacero významov. Toto ľudové umenie patrilo do akýchsi základných zručností dievčaťa. Okrem ďakovného a okrasného významu mali aj jeden špecifický. Nahrádzali ľúbostné listy.
„Na východe Slovenska existovali tzv. ‘písanky‘. Bol na nich doslova napísaný veršík alebo ornament, ktorým dievča vyjadrovalo mládencovi svoje sympatie,“ približuje etnologička.
Zmenené zvyky a tradície
Zvyk šibačiek a polievačiek sa síce zachoval, no podľa Nádaskej jeho pôvodná myšlienka bola iná.
V článku sa dočítate:
- Kam siaha tradícia polievania a šibania,
- ako tradície ovplyvňujú generácie,
- čo sú 'písanky',
- ktoré zvyky sa viažu na židovský sviatok Pesach,
- kde sa na Slovensku nachádza unikátna továreň na výrobu masecu,
- prečo sa vlani zmenili názvy dní kresťanskej Veľkej noci.
„Dnes chodia polievať a šibať deti aj ženatí muži. Polievajú sa vydaté aj staršie ženy. V niektorých lokalitách na oplátku šibú dievčatá. Zvyk už nevystihuje prapodstatu jarného dotyku medzi mladými slobodnými ľuďmi,“ objasňuje.
„V 30. rokoch 20. storočia začínali po šibačke chodiť aj malí chlapci. Sprvoti boli z chudobných rodín. A práve im sa začali za šibačku dávať peniaze,“ hovorí. Táto sociálna služba chudobným sa natoľko udomácnila, až ostala dodnes.
