Celé exkluzívne interview
nájdete aj v pondelkových (3. 4.) MY Nitrianskych novinách
NITRA. Stres. Depresia. Trochu i panika. Nervy Nitry vytancovala najhoršia z posledných jedenástich sezón. Z boja o holý extraligový život však napokon bol postup do play-off i dramatické šlágre s Košicami.
Ako ukuli návrat „Fergusona“ Stavjaňu a prestup čarodeja Kašíka? Prečo už tím zložia inak?
Prezident klubu MIROSLAV KOVÁČIK mal v rozhovore pre MY Nitrianske noviny čo vysvetľovať.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- o koľko sa sezóna nečakane predražila a ako pomohli peniaze z NHL,
- či nepodcenili skladbu tímu a prečo 20 zmien nevníma dramaticky,
- čo povedal o plate a náročnom príchode Kašíka,
- ako inak zložia nový tím, či podpíšu Mezeia a riešia Bučeka,
- čo povedal o Kniesovi, Solenskom, Mykluchovi a Lackovi a ako platia zranených,
- čo si myslí o „doživotnej“ zmluve pre Stavjaňu a či môže byť ako Ferguson,
- či nebola chyba tri týždne nemať trénera a ktorého českého a slovenského okrem Stavjaňu riešili,
- čím bol Stavjaňa iný než v minulosti a nezhody prečo iba nafúknuté,
- prečo je hokej v Nitre fenomén,
- čo povedal o novej lige bez Slovanu a Zvolenu, kauze Gašpar, novom zimáku a prečo obdivuje rozhodcov
Stálo to kopec peňazí
Ako hodnotíte sezónu?
Bola veľmi náročná. Najmä psychicky. Ambície sme mali vyššie. Výsledky v prvej polovici ligy neboli dobré. Vrchol nastal v najväčšej kríze z konca októbra až do začiatku decembra, kde sme stratili veľa bodov a preto museli do konca bojovať o záchranu. Druhá polovica už bola výsledkovo taká, ako sme si predstavovali od začiatku, ak by sa tabuľka robila z nej, boli by sme do tretieho miesta.
Liga bola veľmi vyrovnaná, bodový rozdiel medzi prvým a posledným bol asi najmenší v histórii. Obaja lanskí finalisti skončili vo štvrťfinále. V play-off sme si užili radostné chvíle pri postupe cez kvalitný Poprad. Nezabúdajme na víťazstvo v Kontinentálnom pohári. V klubovej histórii už bude zapísané navždy. Veľmi si ceníme, že sme splnili tento predsezónny medzinárodný cieľ.

Čo by Nitra musela mať, aby napokon cez Košice postúpila do semifinále?
Väčšiu kvalitu na pozíciách rozdielových hráčov. Napriek tomu sme mohli pri troche šťastia vyhrať viac zápasov a pomýšľať na postup. Prvý duel sme nehrali dobre, prejavila sa neskúsenosť viacerých hráčov. Všetky ďalšie však boli vyrovnané a lámali sa na detailoch.
Je už azda prekliatie, že s Košicami sme v play-off nikdy nevyhrali predĺženie ani nájazdy. V roku 2014 nás to stálo titul. Keby sme to teraz v druhom zápase zvládli, vracali by sme sa domov so sériou 1:1. Tretí duel sme vyhrali a v našich silách bolo zvládnuť aj štvrtý. V piatom zápase sme dokonca dvakrát viedli a v posledných pätnástich minútach mali veľký tlak. Košiciam sme boli absolútne dôstojným súperom. Ukázala sa mimoriadna vyrovnanosť extraligy.
Trinásť prehier v rade, mesiac na poslednom mieste, záchrana spečatená až dve kolá pred koncom základnej časti. Čo vás depresívne chvíle naučili?
Pre mňa a Tomáša Chrenka to bolo suverénne najťažšie obdobie vo vedení. Verím, že tak skoro už také nezažijeme. Rozmýšľali sme nad všetkým možným, nechceli panikáriť, snažili sa zachovať chladnú hlavu. Zháňali sme hráčov, stálo to kopec peňazí. Som presvedčený, že keby mal ktorýkoľvek tím tak veľa zranených a chorých ako my, bol by v rovnakej situácii.

Dvadsať zmien? Zlá optika
Tri letné posily sa zbalili ešte do januára, piati hráči prišli aj odišli uprostred sezóny, vyšla až druhá, decembrová, vlna importov (Gill, Green, Elmer). Dvadsať zmien v kádri zdôvodňujete najmä zraneniami. Nie podcenením stavby tímu?
V lete všetci vraveli, ako dobre sme to vyskladali, aj novinári nás tipovali na vrchné priečky. Nemyslím si, že sme podcenili stavbu kádra. Udržali sme väčšinu hráčov z finálovej sezóny, oboch brankárov. Od nových Slovákov sme očakávali, že môžu preraziť ako Holešinský pred dvoma rokmi. Mali lepšie čísla v NCAA ako on, no taký progres nezaznamenali.
A že sme spravili dvadsať zmien v kádri? To znie, ako keby sme ťahali hráčov z klobúka. Nesúhlasím s touto optikou. Opakujem, všetko malo svoje príčiny, posilami sme nahrádzali zranených, keď sa vyliečili, prirodzene sme tím museli upravovať znovu, nemohli sme mať tridsať hráčov. Najväčší problém bol v extrémnom množstve zranení, začalo sa to už v príprave a v novembri maródili naraz až desiati hráči.
Očakávali sme, že Bajtek a Hrnka budú ťahúni, no 70-80 percent sezóny vynechali. Dlho sme hľadali náhradu za Prapavessisa, ktorý sa zranil už po prvom prípravnom zápase. Trh bol však veľmi uzavretý, neboli v ponuke takmer žiadni hráči. Priniesli sme obrancu z AHL, veľa takých príchodov dovtedy na Slovensku nebolo. Takisto útočník Duke.
Rozdiel v lige bol vo výkonnosti cudzincov a Slovákov, ktorí sa mali profilovať ako lídri. Legionári ich jednoznačne zatienili. Mám na mysli všetky tímy. Pre náš hokej a slovenských hráčov to nie je dobrá vizitka.
Žiaľ, ukázala sa realita nášho hokeja. Top Slováci, ktorí sa jednou-dvoma dobrými sezónami ukážu v extralige, odchádzajú do zahraničia a nie je v našich silách ich každoročne nahradiť. Nemáme takú širokú základňu kvalitných slovenských hráčov. Preto hrali vo všetkých mužstvách extraligy prím kvalitní legionári a my sme ich na začiatku ligy nemali.

A mladí Slováci z obáv klubov z priameho zostupu svoje miesta stratili...
Je mi smutno, že zväz nepočúva ľudí z klubov, ktorí robia hokej. Hovoril som to už vlani – zadefinujme si priority. Ak je ňou výchova mladých hráčov, kluby potrebujú priestor na koncepčnú prácu s nimi. Priamy postup a zostup je v priamom rozpore s tým.
Tento nezmyselný predpis zariadil, že napríklad Molnár odišiel do kanadskej juniorky a Pekarčík nedostal veľa príležitostí. Aby sme mali široké podhubie, potrebujeme si vychovať veľké portfólio nových mladých slovenských hráčov. Nie len hráčov do dvadsať rokov, ale silnú generáciu 22-25 ročných. Jedna kvalitná generácia nám v lige už pomaly bude končiť.
Mali by sme ísť fínskou cestou. Odporúčal nám to svojho času na našom zväze pracujúci odborník Jukka Tiikkaja. Fíni majú uzavretú najvyššiu ligu, druhá najvyššia prioritne vychováva hráčov do 25 rokov a nepostupuje sa z nej. Fíni sú olympijskí víťazi a majstri sveta z posledných šampionátov. Koniec koncov, takýto systém môžeme nájsť aj v NHL, KHL či ICEHL.
O 50 percent viac
Už pred sezónou ste pre hráčske požiadavky po striebre 2022 či infláciu avizovali najdrahší tím v histórii klubu. Ako podstatne sa vplyvom zmeny trénera a dvadsiatimi hráčskymi predražil?
Bez ohľadu na dopĺňanie tímu sme už pred sezónou mali najvyšší rozpočet na mužstvo za posledných osem sezón. Napokon narástli výdavky oproti minulému ročníku na hráčsky káder o 50 percent.
Hráčov sme počas zranení a chorôb platili v plnej výške. Na ich miesto sme však museli zohnať iných. V predošlej sezóne sme tieto výdavky nemali, zranenia sa nám vyhýbali. Kvôli priamemu zostupu náklady zdvihlo viacero klubov, nie iba my. Táto situácia však nie je dlhodobo udržateľná, najmä v dobe po covide a v energetickej kríze. Šťastím tejto sezóny bolo, že nám pomohli financie z NHL zmlúv za Sýkoru a Nemca.