Celý článok nájdete aj v utorkových (9. 5.) MY Nitrianskych novinách.
Ako málo charakteru bolo v druhom polčase Zlatých Moraviec s Liptovským Mikulášom (1:1)! Jeden hráč druhému nelogicky skočil do šance, ďalší nahrával málo a váľal sa veľa, iný kolegov pasmi zašíval a koľkíže vpredu iba stáli, aby si to jasne posledný outsider šinul protiútokmi do otvorenej obrany!
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Koho sme vybrali vionistom zápasu
- Čo sa na výkone nezdalo Slobodovi
- O čo „nemožné“ sa chce pokúsiť Galád
- O koľko percent viac musia hráči podľa trénera ukázať proti Trenčínu
- Prečo prvá liga znamená státisíce
Domáci z prvej pološance vyrovnali a neznalec by potom v Poprade tipoval, že sú to oni, ktorí musia udatne bojovať o záchranu... Zmyselné kombinácie vionistov v šikovnom nástupe s pohľadným gólom Almeidu v druhom polčase zhasli ako fakľa. Po obrátke hrali netímovo. Lajdácky. Zle.
Akože len bolí srdce ľudí, ktorí vlastné peniaze a čas vrážajú do futbalu v maličkom meste! Akože len plače duša fanúšikov, keď utekajú od rodín, aby stáli pri rodinnom klube! A potom majú vidieť toto?
Nuž, druhý polčas v Poprade bolo dno, z ktorého sa dá odraziť iba nahor.
„Po takomto výkone môžeme byť radi aj za bod,“ vedel stredopoliar Anton Sloboda.
