Celú priamu reč Jozefa Horniaka nájdete aj v aktuálnych MY Nitrianskych novinách.
„Celý týždeň tréner i vedenie robia maximum, príde zápas, ľudia konečne fandia, je dobrý terén, na futbal ideálny vlhký vzduch – ale výsledok nie. Kto za to potom môže?
Hráči určite chceli, to sa nedá uprieť, futbal sa však hrá hlavou, nie nohami. Musia si ju nastaviť. Povedať si – je nový deň, vyšlo slnko, príde Trenčín a musíme vyhrať! Aj keby som mal brankára s loptou sotiť za čiaru! No ak nie si nastavený na víťazstvo, potom sú to ťažké veci, veľmi ťažké... Keď v 70. minúte bolo 0:0, naša stará partia – ja, ‚Cio‘ Králik, ‚Kofi‘ Kováč, Gálik, Ocet, Dudáš či Révay – sa na seba pozrela a povedala si, že vyhráme a basta. Ale to bola iná éra.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Prečo by nefungovalo búchať dverami
- Čo by mali pustiť vionistom
- Akého hráča teraz treba
- Či je chyba v Galádovi
- Riport zo zápasu - kto bol najlepší vionista, čo z duše povedal Galád a ktorý hráč mal skončiť
Po futbale som bicykloval horské maratóny, no zodral som si koleno, a tak som si nedávno kúpil belgického ovčiaka. Top psa. Najvyššiu nervovú sústavu. Keď ho cvičím, musím na ňom hľadať iba dobré veci. Futbalistom by som radil to isté. Hľadať len pozitíva. Búchať dverami? To by teraz nefungovalo.
