ZLATÉ MORAVCE. Na rozlohe približne pol hektára sa na kremencovej skale rozprestiera viac ako 750-ročný hrad Hrušov. Už necelých dvadsať rokov ho pôvodnými technológiami reštauruje občianske združenie Laustach.
„Éra obnovy pamiatok s použitím betónu spred štyridsiatich rokov sa skončila. Výskumy zistili, že spájanie viacerých druhov materiálov nefunguje. Najlepšie je pracovať pôvodnými technológiami,“ vysvetľuje Jozef Blaho, riaditeľ združenia.
Práve zachovanie pôvodných technológií a materiálov, zrenovovaným častiam hradu podľa neho predlžuje životnosť.
V článku sa dočítate:
- Kde získavajú pôvodný materiál na obnovu hradu,
- kto novodobým hradným pánom pri práci pomáha,
- ako sa zo smetiska stalo lapidárium,
- čo pre hrad Hrušov spravil prezident Tomáš Garrigue Masaryk.
Namáhavé dobrovoľníctvo
Obnova hradu pôvodnými technológiami je náročná po všetkých stránkach.
„Aj pamiatkari časom menia odporúčania. Pred dvadsiatimi rokmi radili používať len pôvodnú sutinu. Teraz už vieme, že takáto sutina obsahuje viac humusovitej zložky, a preto má iné vlastnosti,“ hovorí o skúsenostiach, ktoré nadobudol rokmi strávenými obnovou hradu.
Spolu s manželkou Stanislavou na Hrušove trávia asi dvesto dní v roku.
Ročne organizujú okolo stoštyridsať brigád, počas ktorých zbierajú kamene popadané z murív hradu, nosia vodu či odnášajú sutiny. Na to, aby mohli murovať a obnovovať, je totiž potrebná poriadna príprava.
Pôvodný materiál
„To, čo ľudia za tristo rokov neukradli, sme sa snažili dostať bližšie k hradu,“ spomína.
Po pár rokoch však zistili, že už nemajú s čím stavať.
Veľké kamene, potrebné pri stavbe líca murív, obyvatelia z blízkych obcí odniesli do chodníkov a ciest.
Eva Pavlíková: Herečky končia ako ježibaby a babičky Čítajte „Niekoľkokrát v roku ideme do kremencových kameňolomov. Ručne si vyberáme približne sto ton kameňa,“ hovorí šéf dobrovoľníkov o náročnosti získavania stavebného materiálu.
Keď kamene dovezú, musia ich čo najrýchlejšie premiestniť na stanovené miesta. Už sa im totiž stalo, že im ukradli aj časť z nich.
Pri zarábaní malty používajú špeciálny piesok obsahujúci kamienkové zrná. Tie sú dôležité pre správnu pevnosť materiálu.
S vodou im posledné roky pomáha obec Topoľčianky.
Dobrovoľní hasiči vedia na hrad naraz priniesť osemtisíc litrov vody. To je v kontexte predošlých rokov veľká pomoc. Roky totiž vodu nosili v bandaskách z Janíkoviec alebo Žitavian.
