Na počiatku bol jeden buldozér, dve tatrovky a sedem statočných robotníkov. Potom stavebná firma porodila i prvý súkromný futbalový klub. Slabomyseľní sa naň pozerali cez prsty. Nikdy neprerazíte! – odkazovali a div že im protestne nezamykali bránky o seba.
Príbeh FC ViOn je fascinujúci. Vykynožil ľudskú hlúposť. S pokorou a úsmevom.
Po rebríku míľnikov sa šplhal postupne. Prvou parádou bolo vlastné ihrisko, veľkou slávou vlastný hotel, postupne rástla jedna tribúna, druhá, sníval o tretej lige... A v piatok aj vnukovia dedkov, ktorí po vionistoch kedysi na dedinách hádzali jadierka, so šálmi a vlajkami oslavne vtrhli na ihrisko.
Bujará noc v Zlatých Moravciach. Hrdina mal ťahák, strelec so saltom i svetlicou Čítajte FC ViOn už nie je nijaký malý a nudný klub! Naopak, šéf širokého regiónu kráčajúci do šestnástej prvoligovej sezóny a komunitná značka so štyristo mládežníkmi. Vzburou v baráži s Prešovom nedopustil, aby v Nitrianskom kraji po osemnástich rokoch chýbala najvyššia súťaž.
Bol to deň, keď sa futbal v Zlatých Moravciach znovu narodil. Pozápasová invázia fanúšikov na trávnik v dresoch obľúbeného klubu? To pri Žitave šestnásť rokov nebolo! Keď Viliamovi Ondrejkovi raz dávno pred dverami živnostenského úradu napadlo, že firmu (i klub) nazve podľa seba, nemohol tušiť, ako ViOn ovplyvní tisíce životov.
„Trištvrte hodinu po zápase som stál na štadióne a slzy sa mi tisli do očí len preto, že ihrisko bolo plné detí. Som na to hrdý! To je absolútna perspektíva. Keď si premietnem čas dvadsaťosem rokov vzad, keď sme sa aj tu, v Zlatých Moravciach, museli presadiť... Dnes už možno nikto nevie, že ViOn je Vilo Ondrejka. Značka zapúšťa korene. Pevne verím, že pečať, ktorú sme nastolili, ostane aj po nás, keď sa niekedy pominieme,“ otvoril si srdce človek a futbalový funkcionár z vyhynutej generácie dobrákov.
ViOn hnal za záchranou vo Fortuna lige fanúšikovský sektor. Na diaľku pozdravil mládežníckeho trénera Juraja Gombára. (zdroj: Jozef Bedej)No takéto stresové bitky o záchranu? A až do posledného kola? Už nikdy viac! – zaželal si Viliam Ondrejka. „Chlapci sa zmobilizovali, vstúpili do seba. Keď už hovoríme o hráčoch a realizačnom tíme, v prvom rade musím poďakovať trénerovi Galádovi. Odviedol kus poctivej a zodpovednej roboty. Dennodenne sme spolu komunikovali, veľakrát už nevedeli, kam z konopí, no toto je jeho dielo. Prebral mužstvo v úplnej defenzíve. Jasné, výkony boli také aj také, no bič plieskal na konci,“ povedal pre MY Nitrianske noviny.
Iní šéfovia by v takej biednej jari strhli futbalistom z platu. Viliam Ondrejka v každom tuneli vidí svetlo. Aj v kríze s úsmevom opakoval, že ViOn má najlepších hráčov na svete. Každého si pred zápasom sezóny zavolal na kus reči. Odvďačili sa najlepším výkonom. Zabojovali za majiteľa.
Vionisti potvrdili prvoligovú príslušnosť aj pre nadchádzajúcu, už šestnástu, sezónu. (zdroj: Jozef Bedej)„Môj najväčší hendikep je, že hráčov si strašne obľúbim a vo všetkých vidím futbalistov. Keď sme spolu hovorili o budúcnosti, všetci tu chcú ostať. V odvete ukázali, že sú ‚vioňáci‘. Povedal som im, nech hrajú v prvom rade za seba a za klub. Nik nechcel odísť s visačkou, že vypadol s ViOnom,“ dodal.
Čo by ste spravili s tridsiatimi miliónmi eur? Mali jachty v Karibiku, súkromné vrtuľníky a štyri Ferrari v garáži? Viliam Ondrejka radšej futbalom prináša radosť do malého mesta. A nič za to nechce. Zlaté Moravce mu navždy budú dlžné.
