Článok vyšiel aj vďaka komerčnej spolupráci s obecným úradom Veľký Cetín.
Ako Liverpool spomína na istanbulské finále Ligy majstrov s AC Miláno, tak vo Veľkom Cetíne doteraz ospevujú posledné kolo oblastných majstrovstiev 2001/02.
Ani na prvú ligu predsa neraz nechodí toľko divákov, koľko vtedy zaplavilo dedinu pri Nitre! „Hertha“ sfúkla Cabaj-Čápor v priamej bitke o titul a odštartovala piatoligovú éru. A narodil sa šláger, o ktorom otcovia synom dodnes rozprávajú rozprávky na dobrú noc.
Starosta Roman Kiác tak dlho nosil v hlave repete zápasu storočia, až ho v sobotu s tímom srdciarov skutočne vrátil do Veľkého Cetína. A vytryskol gejzír parádnych spomienok na bitku pred dvetisíc divákmi.
Príbehy, ktoré nevymrú
Ladislav Seilinger uličkou vysunul Erika Kóňu, ten trafil inak, než chcel, no tabuľou zasvietilo 1:0 a v zeleno-bielom pekle pripekalo. Tak sa v júni 2002 začala štvorgólová paráda Veľkého Cetína. V poslednom kole musel vyhrať, aby postúpil. A nabitý Cabaj-Čápor nebol žiadna jednohubka. Kóňa ešte raz zavesil a dve trefy pridal Boris Belányi.
„Toho sme dvadsaťjeden rokov nevideli,“ híkali starí kamaráti o čiernovlasom útočníkovi.
„A Belányimu to s loptou stále ide dobre! Aj Zolovi Dudášovi, Peťovi Pagačovičovi, Marekovi Levickému a ďalším,“ vravel kapitán Maroš Kurcsa, po rokoch vidiac šampiónsku partiu.
„Hertha“ si dala námahu zrekonštruovať zápas historických parametrov, obvolať zlatých hrdinov spred 21 rokov, prizvať osobnosti z Cabaja-Čápora a preplnenú tribúnu pohostiť gulášom zadarmo. Rozdávali sa „pohľadnicové“ fotky oného zlatého tímu trénera Jozefa Csandu. I toho dnešného, majstrovského v Campri Cupe a strieborného v elitnej lige ObFZ Nitra.
„O tomto zápase sa vždy rozprávalo aj bude. Príbehy z neho tak ľahko nevymrú. Teší ma, v akom počte sme sa stretli. Veľmi pekne ďakujem Cabaju-Čáporu, že prispel k tejto skvelej akcii,“ povedal Roman Kiác, vtedy stredopoliar Veľkého Cetína, medzitým aj šéf klubu a dnes starosta. Repete veľkého šlágra zosnoval s asistenciou bývalého vedenia FK (Ľudovít a Ladislav Kmeťovci, Zoltán a Daniel Vargovci, Ladislav Mészáros, Ľudovít Jócsik, Pavol Borbély a ďalší).
Dojatý kapitán
Nahodiť tričko s vytlačenou prezývkou, nazuť kopačky a ide sa na vec. „Asi sa budeme gúľať skôr my než lopta,“ vtipkoval Erik Kóňa, bývalý talent ako hrom, aj druholigista Dunajskej Stredy. Za ex-mančaftom snov priletel z Anglicka, kde jedenásť rokov žije a pracuje.
„Je vzácne takto sa zísť po dvadsaťjeden rokoch! Škoda, že som sa po desiatich minútach zranil. Marek Levický je na vine, zašil ma prihrávkou (úsmev). Maroš Kurcsa v týždni najviac zo všetkých jajkal, že nemôže ani nastúpiť a aha, nejde dole z ihriska... Držal ma Jaro Škorvaga, teraz je radšej na druhej strane,“ súkal žarty Kóňa.
„Prvé stretnutie od toho zápasu. O to emotívnejšie,“ utrúsil Ľudovít „Lajo“ Kmeťo, vtedy klubový boss, ktorý by sa pre futbal vo Veľkom Cetíne zodral – ako mnohí.
Štvorgólový rozdiel aktéri dodržali. Aj dvoma kúskami Petra Pagačoviča (za „Herthu“ hral piatu ligu). Skalní tlieskali tiež bojujúcemu Cabaju-Čáporu.
„Bolo úžasné zahrať si s chlapcami po dvadsaťjeden rokoch. Zároveň mi je ľúto, že niektorí neprišli, nikoho nebudem menovať, lebo všetci sú pre mňa rovnako dôležití. Dojalo ma, koľko prišlo ľudí. V hľadisku som mal syna a manželku. Zhora sa na nás díval otec a všetci fanúšikovia ‚Herthy‘. Táto sobota patrila k desiatim najlepším dňom môjho života. Ďakujem všetkým, ktorí sa o ňu pričinili,“ so slzami v očiach rozprával Maroš Kurcsa, niekdajší skvelý tvorca hry.
Dovolenka za 20-tisíc? Radšej futbal!
Videozáznam z „finále 2002“ je hotový poklad veľkocetínskej futbalovej histórie. V sobotu večer ho premietali na štadióne. Scény pekných gólov a šalejúcich fanúšikov vykúzlili úsmevy.
„Taká atmosféra tu už nebude. Až dvetisíc divákov sme nečakali. Kam sme sa pozreli, tam stáli ľudia,“ spomínal brankár Jozef Szusztor. „Bola to fantastická éra. Teší ma, že aj dnes robia futbalisti Veľkému Cetínu výborné meno,“ vravel jeho náhradník Pavol Kmeťo.
„Spolu sme neboli azda iba v pondelok – inak sme celý týždeň žili ako jeden tím. Takáto doba už nebude. Kóňovi na sústredení spadla na nohu stolička, nevedel poriadne chodiť. Aj tak ráno hral. Neexistovalo, že niekto nepríde na zápas. Keď sme v tabuľke predbehli Lapáš, chcel, aby sme nevzali postup. No to ani za svet!“ hovoril Maroš Kurcsa.
