Aj nebo sa otvorilo, keď majstri siedmej ligy rozdupali Žitavany 6:2 a exreprezentant Michal Hipp ich korunoval medailami. Bolo to na deň presne nedožitej sedemdesiatky bývalého strelca a sponzora Dolných Krškán Dušana Bečicu.
Akože len musí byť zhora hrdý na syna Stanislava! Rok po otcovej smrti to futbalovému srdciarovi nedalo. Vystaval tím, ktorý tradičný klub po 21 sezónach vrátil do oblastnej elity a po 44 rokoch do krajskej ligy.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Čo by D. Krškany chceli od mesta
- Prečo tretí postup nie je v pláne
- Ako sa v šatni hlasovalo o postupe
- K akým rekordom sa priblížili D. Krškany
- Koľko zmien spravia v kádri
- Čím Jančiar upútal Bečicu
- Či má tréner Paška dôveru
- Ako uvažujú o nových sponzoroch
Misia Stanislava Bečicu začala na vyprahnutom ihrisku u ôsmeho tímu poslednej súťaže. Tá istá značka dnes hrá najlepšie od éry vo štvrtej a piatej lige (1962 – 1979) a pamätných zápasov so Zlatými Moravcami, Vrábľami, Levicami či béčkom Trenčína.

„Na futbal v Dolných Krškanoch mám citovú väzbu,“ nepopiera manažér.
„Dva postupy za dva roky sme neplánovali. Hlavne som chcel, aby klub znovu dostal niekdajšiu vážnosť. Áno, ‚okres‘ nás lákal, no nevedeli sme, čo očakávať. Najťažšie zápasy boli v Nitrianskych Hrnčiarovciach, Výčapoch-Opatovciach, Kolíňanoch či Veľkom Cetíne, proti ktorému sme doma predviedli náš najlepší výkon. Prvé miesto sme vonkoncom nebrali ako povinnosť, o šiestej lige sme sa po celú sezónu vôbec nebavili, prvýkrát až po istote titulu v siedmej. Za postup hlasovali všetci hráči,“ dodal Stanislav Bečica, vychvaľujúc skvelú partiu v šatni.
Nováčik získal 79 z 90 bodov! V histórii elitnej oblastnej súťaže si parádny priemer 2,63 bodu na zápas neudržali ani suveréni z béčka FC Nitra (2000/01) či Eldusu Močenok (2002/03). A len jednu prehru v sezóne zapísali predtým iba Branč (1970/71), Tesárske Mlyňany (1985/86) a Zbehy (1991/92)
Dolné Krškany točili najlepšie brankárske duo v lige Baláži – Kostoláni, defenzívu držali Galko, Chudík či Turba a na jar Turňa, Bibeň a Zábojník boli najmodernejší krajní obrancovia široko-ďaleko, Homola, Krkoška a Mesároš jedovato centrovali z krídel, stred spevňoval kapitán Kertész, lopty rozhadzoval Tomiš, Moravčík sa profiloval ako azda najlepšia „desiatka“ v lige a hore 38 gólmi zažiaril Jančiar.