Rituál zvykne mať všakovaké podoby. Nitriansky bojovník Michal DOBIÁŠ si zvykne kľaknúť, aby poprosil o pomoc. Šaman je prezývka muža, ktorý vybojoval viac ako sto zápasov v klietke.
Michal, predstavte na úvod svoj športový životopis.
Bojovým športom sa venujem od detstva a myslím, že nič nepreženiem, ak poviem, že som asi najmladší veterán československej scény bojových športov. Mám za sebou viac ako sto zápasov v bojových športoch s vizitkou viacerých amatérskych titulov majstra sveta, Európy aj Slovenska v MMA.
Ako sa z chlapca stane MMA bojovník? Ako reagujete na prívlastky typu bitkári?
Tak u každého je to iné, za seba môžem povedať, že vývoj bol postupný - z chlapca, čo má rád filmy s tematikou bojových športov, až po muža, ktorý dnes žije svoj vlastný bojový príbeh. A našťastie prívlastok bitkár som nikdy nemal, dobro ide z mojich očí už na prvý pohľad.
V klietke ste známy s prezývkou „Šaman“. Prezradíte, ako ste k nej prišli?
Túto prezývku mám už od detstva, dal mi ju môj veľmi dobrý kamarát Erik, ktorého aj touto cestou pozdravujem. Prezývka si ma našla v rôznych etapách môjho života a vždy sa nejako triafala do podstaty toho, čo som v danom čase robil a ako som žil. Ale celkom úplný začiatok „Šamana“ siaha k mojej babičke. Vyzná sa do ľudového liečiteľstva, dnes má 84 rokov, žije s nami od detstva, a keďže moja babka je "Šamanka", ja som automaticky „Šaman“.
Pred vstupom do klietky, ale aj po zápase, si zvyknete kľaknúť. Čo znamená tento rituál?
Je to akýsi vnútorný dialóg medzi Michalom Dobiášom a „Šamanom“. Ide o súčasť mentálneho tréningu, kedy je dôležité pomenovať si svoj strach a viesť s ním dialóg tak, aby som vedel podať maximálny výkon. Na konci požiadam svojich predkov a mentorov, ktorí už nie sú so mnou, o pomoc a ide sa do boja. V podstate je to kombinácia vedy a spirituality.
Za viac ako desať rokov ste vybojovali veľa zápasov, ste vnímaný ako profesionálny MMA bojovník. Zdobí vás vyrovnaná bilancia 11 výhier - 11 prehier. Ste spokojný s touto štatistikou z oficiálnych zápasov?
Spokojný som s cestou, ktorou kráčam. Spokojný som aj so svojím štýlom, mám rád boj a beriem každú ponuku, čo príde, lebo za ňou vidím výzvu a možnosť ukázať sa. To je môj štýl, ktorý chcem presadzovať kdekoľvek, kedykoľvek a s kýmkoľvek ako pravý bojovník, ktorý si nevyberá súpera a víta každú príležitosť.
Vyberiete z plejády zápasov ten najlepší z vášho pohľadu? Mohol by ním byť víťazný februárový súboj v Budapešti, kde ste pred natrieskanou arénou doslova zničili maďarského reprezentanta Istvána Véreba?
Verím, že najlepší zápas ešte nemám za sebou, ten ma ešte len čaká, keďže ciele mám stále vysoké. Bojoval som proti šampiónom z rôznych krajín, pamätné sú súboje so súpermi z Poľska, Srbska či Kanady aj organizácií UFC alebo KSW, ale áno, určite, ten zápas v Budapešti bol veľký. Bol to môj prvý súboj v RFA, na druhej strane klietky stál dvojnásobný účastník olympijských hier, Maďar Véreb je legendou svojej krajiny.
Kam radíte vašu účasť na Oktagone?
Taký priemer by som povedal. Bol to zápas, zorganizovaný na poslednú chvíľu, ale na druhej strane ho vnímam ako určite dobrú skúsenosť. Čakal ma potom v Oktagone ešte jeden zápas, ktorý sa ale nakoniec kvôli covidu neuskutočnil. S bojovníkmi tejto organizácie som zviedol viaceré súboje aj mimo nej a vždy to boli pekné zápasy. Mediálne je Oktagon veľmi silný a známy, ale mne osobne sa viac páči v RFA.
Nedávno oznámil prerušenie kariéry Michal Kotalík z dôvodu, že nemá z čoho financovať prípravu na zápasy MMA. Aby mohol splácať dlhy, nastupuje do práce. Je váš šport viac o láske k bojovému umeniu či ponúka aj priestor na zaujímavý zárobok?
Tak to je ťažká otázka, určite sa dá našim športom zarobiť, ale ide to ruka v ruke s ďalšími vecami, ako sú reklama, marketing, sociálne siete a veľa-veľa iného. Je to len na každom bojovníkovi, ako si všetko okolo seba zariadi tak, aby mu to vyhovovalo. Ale tvrdiť, že sa nedá športovať aj pracovať zároveň, je z môjho pohľadu alibistické, keďže aj z vlastnej skúsenosti viem, že sa to dá skĺbiť.
Aký máte vzťah k iným športom?
Skoro žiadny, pozriem si rád atletiku a individuálne športy, a to je asi tak všetko. Alebo idem podporiť svojich priateľov a známych pri ich športových výkonoch.
Súboje v klietke majú adrenalín, ako sa na vašu kariéru bojovníka dívajú vaši najbližší?
Tak majú o mňa obavu, to je normálne, po toľkých rokoch si už museli zvyknúť a akceptovať, že iný už nebudem. Ale zároveň ma podporujú a držia mi veľmi palce.
Ako dokážete skĺbiť bojové umenie s prácou?
Často je zložitejšie zladiť skôr voľný čas a osobný život. Na prvý tréning totiž odchádzam o piatej ráno, odtiaľ utekám hneď do práce, po ktorej ma čaká ďalší tréning a domov sa vraciam až okolo ôsmej večer. Mám ale to šťastie, že môj zamestnávateľ je zároveň môj donor. Vychádza maximálne v ústrety mojím požiadavkám, takže sa môžem sústrediť ako na tréning, tak aj na pracovné povinnosti.
Autor: RA
