Reprezentant Požitavia v lige i v parlamente

Článok vyšiel vďaka komerčnej spolupráci v samostatnej fprílohe MY Nitrianskych novín.

V rodnom Červenom Hrádku bol ako poslanec v obecnom zastupiteľstve už ako tínedžer. V 23 rokoch sa stal okresným predsedom SMER-u, od februára 2023 je už krajským predsedom Smeru-SSD. O novembra 2005 nepretržite pôsobí ako poslanec v zastupiteľstve Nitrianskeho samosprávneho kraja, od roku 2012 je poslancom NR SR.

Skorú a úspešnú politickú kariéru MARIÁNA KÉRYHO – zatiaľ jediného prvoligového rozhodcu z Požitavia – naštartoval futbal.

Ako predseda zahraničného výboru NR SR sa stretáva nielen s veľvyslancami štátov pôsobiacimi na Slovensku, ale aj s tými našimi, ktorí nás zastupujú v zahraničí. Marián Kéry sa však nevyjadruje len k politike. „Brknite“ mu na futbalovú strunu a výživnú debatu máte tiež zaručenú.

Ako ste si hľadali cestu k športu?

Pre môjho ocina bol šport veľmi dôležitý. Dlhé roky hrával futbal za „Verešvár“. Okrem toho som s ním odmalička sledoval športové prenosy v telke. Hokej, tenis, atletiku, lyžovanie, no hlavne futbal – predovšetkým k nemu ma viedol. Už keď som chodil do materskej školy, tak po príchode domov smerovala moja prvá cesta cez záhradu na futbalové ihrisko. Hral som futbal, častokrát aj so staršími chlapcami, pravidelne som sledoval tréningy a zápasy dorastu a dospelých. V Červenom Hrádku som nastupoval za žiacky tím.

V televízore som najradšej sledoval výkony Michela Platiniho a Diega Armanda Maradonu, zo Slovákov Ľuboša Moravčíka a Petra Dubovského. S otcom sme chodievali na futbal do Nitry, ešte aj na druhú ligu, keď sa bila o postup s Interom či Slovanom. Pred očami sa nám kreoval výborný tím s osobnosťami ako Chatrnúch, Hipp, Palúch, Jež, Halás, Gajdoš, Molnár, Moravčík, a, samozrejme, Borko – náš obľúbenec! Na sklonku kariéry prichádzal do hry z lavičky a častokrát mu stačilo 15-20 minút, aby ako útočník strelil svoj obligátny gól. Neskôr som mal možnosť spoznať Dušana Borka bližšie, je to nielen bývalý úspešný futbalista, ale aj veľmi slušný a skromný človek.

V osemnástich ste sa dali na rozhodovanie, čo v 90-tych rokoch nebolo zvykom. Prečo?

Keď som začal poškuľovať po rozhodcovskej dráhe, ocino vôbec nebol nadšený. Vedel, že rozhodca to má v dedinskom futbale až veľmi náročné a nemôže ulahodiť všetkým. Často sa stával terčom útokov od hráčov, funkcionárov či divákov. Bod zlomu nastal v prvom ročníku štúdia na UKF v Nitre. Mojím spolužiakom sa stal Štefan Vasilenko z Humenného, ktorý už vtedy rozhodoval krajskú súťaž. To ma definitívne nalomilo v mojom rozhodnutí a povedal som si, že idem do toho aj ja. Hlava rodiny nakoniec súhlasila. V tom čase som nemal „vodičák“, a tak ma ocino vozil takmer na každý zápas. Buď objektívny, ale domáci nesmú mať pocit krivdy – prízvukoval mi nejedenkrát.

Po roku a pol som postúpil do krajskej súťaže. Dve sezóny som bol v piatej lige, jednu v štvrtej, kde som na dva mesiace prerušil aktívnu činnosť z dôvodu študijného pobytu v Moskve. Môj otec v roku 2001 ako veľmi mladý, 54-ročný, zomrel. Stihol som sa mu pochváliť s postupom do tretej ligy. Mal veľkú radosť...

Po štyroch rokoch som sa prepracoval do súťaží SFZ, neskôr do top skupiny asistentov rozhodcov, obsadzovaných na najprestížnejšie zápasy. Poškuľoval som aj po odznaku UEFA. Sľubne rozbehnutú kariéru mi zastavila operácia kolena. Po nej som nebol schopný absolvovať štyrikrát do roka pomerne náročné fyzické previerky.

Rozhodovanie vo futbale určovalo vo viacerých ohľadoch aj môj životný štýl. Nemohol som si v piatok či v sobotu sadnúť si s kamarátmi a ponocovať, naopak, dôraz šiel na tréningy a rehabilitáciu, o ktorú sa staral Maroš Drinka. Na jeho „tvrdé“ masáže spomínam dodnes. Do areálu FC ViOn chodili na sústredenie viaceré domáce, ale najmä zahraničné tímy – a to bolo moje šťastie. Na rozdiel od iných rozhodcov som mával kompletne obsadený aj január a február. V tom čase mala organizovanie týchto prípravných zápasov, vrátane obsadzovania rozhodcov, na starosti riaditeľka hotela pani Helena Gáliková, sestra Viliama Ondrejku. Keďže vedela, že plynule hovorím rusky a anglicky, tak volala vždy mne, za čo jej aj po toľkých rokoch ďakujem. S nikým iným som nerozhodoval viac priateľských zápasov ako s Ferim Kunkelom, ktorý je stále aktívnym rozhodcom.

Ak je reč o ďakovaní, tak v prvom rade sa musím poďakovať za neustálu podporu mojim rodičom. Rovnako bývalému medzinárodnému rozhodcovi a v súčasnosti môjmu kolegovi – poslancovi NR SR Antonovi Stredákovi. Ten bol na mňa obzvlášť prísny, a nielen čo sa týka rozhodcovských výkonov či spôsobu trénovania. Dokonca ma vedel pokarhať aj za to, aký obed som si objednal. Raz mi pri obede povedal, či by som si už nemohol objednať aj niečo iné ako rezeň. Ako chlapec z dediny som dobre vedel, že rezňom nikdy nič nepokazíte (úsmev). S úprimnou vďakou spomínam na dlhoročného predsedu komisie rozhodcov ZsFZ Vladimíra Vnuka, s ktorým sa stretávame doteraz, a nebohého predsedu ZsFZ Štefana Sapára. Nemôžem obísť ani Števa Kormana, Števa Štefeka a Paľka Šlosára – veľmi mi pomohli. A v dobrom spomínam na predsedov komisie rozhodcov SFZ Jozefa Marka a Dušana Krchňáka. Neskôr som bol členom a predsedom Komisie rozhodcov ObFZ Nitra a členom Komisie rozhodcov ZsFZ. Vyskúšal som aj pozíciu delegáta, ale tá zďaleka nenaplnila moje očakávania.

Marián Kéry s rodinou - manželkou Adrianou a dcérami Adriánkou (5) a Agátkou (5). (zdroj: archív mk)

Rozhodovali ste mnoho horúcich šlágrov. Ktoré vám utkveli v pamäti?

Prvým veľkým zápasom bol Dolné Krškany – Čakajovce, súboj o špicu tabuľky druhej triedy. Keď som ako 19-ročný s píšťalkou nastúpil na hraciu plochu, divák na mňa zakričal, či už mám hotovú domácu úlohu... Tváril som sa, že nepočujem. Dobre mi padlo, že tréner hostí Jaroslav Kostoláni mi napriek prehre 0:3 podal ruku a poďakoval za veľmi dobrý a objektívny výkon. Delegát stretnutia Jozef Pagačovič, vtedy taktiež predseda Komisie rozhodcov ObFZ Nitra, mi dal veľmi dobré hodnotenie. Chcel by som sa mu poďakovať za pomoc a veľmi cenné rady. Nielen v tomto zápase.

K mojim pamätným zápasom radím aj stret prvých tímov oblastných majstrovstiev o postup do piatej ligy. Rumanová napokon zdolala Kolíňany 3:2.

Rozhodoval som aj viacero šlágrov FC ViOn. Hneď prvé derby v Machulinciach, kde som pred takmer dvetisíc divákmi vylúčil môjho neskoršieho kamaráta, vtedy kapitána ViOnu Jožka Horniaka. A tiež bezgólovú remízu na Choči, kde hrali Sľažany kvôli svojmu zavretému ihrisku a úmyselne nepokosili trávu, čo hosťom vôbec nevyhovovalo. Napriek tomu to bol veľmi korektný zápas.

Rád spomínam na futbalovú „bitku“ o postup z tretej triedy medzi Bábom a Štefanovičovou. V Bábe bolo hrozné ihrisko, klobúk dole, ako to tam vyzerá dnes a ako klub robí s A-mužstvom, ale aj s mládežou. Postup do piatej ligy je dôkaz výbornej práce.

V druhej lige som bol dvakrát hlavný rozhodca – v zápasoch Lipany – Trnava B a Košice – Báč. Najťažším duelom v najvyššej súťaži bol určite šláger Dunajská Streda – Slovan, dvakrát prerušený pre násilnosti divákov a zásahy kukláčov. S Romanom Slyškom sme asistovali hlavnému arbitrovi Máriovi Vlkovi.

Inak, najradšej som chodil na zápasy s Ivanom Hádekom, Vladom „Mucom“ Vnukom, Bohušom Košeckým, Paľom Šípošom či Máriom Vlkom.

Vídame vás na tribúnach reprezentácie a FC ViOn. Slovenský futbal máte stále v oku, čo si o ňom myslíte?

Máte pravdu, na „repre“ chodím pravidelne, bol som aj v poľskom Chorzowe pri pamätnej výhre 1:0 alebo pri nešťastnej prehre v Škótsku. Takisto vo Wembley pri našej hladkej prehre, ale o pár dní som sa ako fanúšik na Letnej tešil z dôležitého víťazstva 2:1 nad Čechmi. Navštevujem zápasy našich tímov v pohárovej Európe – vlani som bol takmer na všetkých dueloch Slovana, rovnako aj na jednom zápase Trnavy a Dunajskej Stredy – a musím povedať, že s výnimkou Slovana v tejto konfrontácii zaostávame. V prvej lige je priveľa cudzincov, kvalitou neprevyšujú Slovákov a mnoho talentov až príliš rýchlo odchádza do zahraničia. Dnes už mladí majú ohromný výber voľnočasových možností, šport ide do úzadia.

A čo ako bývalý prvoligový rozhodca tvrdíte o slovenských arbitroch?

Micheľ, Stredák, Ihring, Hriňák, Šramka, Slyško, Balko a Bartoš patrili k európskej špičke, no keď ukončili aktívnu kariéru, nedokázali sme ich adekvátne nahradiť. Rozhodcov podľa mňa pokazil aj systém VAR. Robí z nich doslova alibistov. Viacerým z nich to aj vyhovuje. VAR je dobrý na posúdenie, či bol dosiahnutý regulárny gól a či lopta prešla celým objemom za bránkovú čiaru. Ale čoho sme častokrát svedkami? Padne gól, hráči a diváci sa tešia a potom s pomocou VAR-u nájdeme päťcentimetrový ofsajd... VAR by mohol fungovať ako trénerská výzva. Trebárs dvakrát za polčas. Nezneužíval by sa a nenarúšal by plynulosť hry.

Prelaďme k oblastnému futbalu. Nikdy sa o ňom nediskutovalo viac. Ako ho vnímate?

Ešteže neprišla ďalšia „covidová“ sezóna, už by som sa bál, že tretina klubov zmizne z futbalovej mapy. Všetko je o financiách a tých je na obciach málo. Škrtia, kde sa dá. Aj na futbale. Náš ObFZ Nitra však funguje dobre. Aj čo sa týka počtu mužstiev dospelých, dorastu či mládeže.

Zriedka zavítam na zápasy do Žitavian, Volkoviec, Čiernych Kľačian, Tesárskych Mlynian či Nevidzian. Úroveň sa mi zdá nižšia, keď ju porovnávam s obdobím pred dvadsiatimi rokmi. Nitriansky šláger AC – ČFK však predčil level ôsmej ligy. Kvalitný zápas, zaplnená tribúna. Prekvapili ma kondičné resty mladíkov hostí, no je skvelé, že nitriansky futbal cez AC a ČFK chytil druhý dych. A potešil ma aj silný potlesk pre dnes už hrajúcu legendu Heňa Benčíka.

Hlavne AC dominantne vletel na nitriansku scénu. Čo vravíte na nový projekt?

Vidím tam príbeh FC ViOn. Tiež postupoval z poslednej ligy. AC v zime vraj rozmýšľal, že splynie s Kalnou nad Hronom, kde zaniklo áčko, a dohrá za ňu tretiu ligu. V rozhovoroch s ľuďmi z klubu som povedal, že to mali urobiť. S dovtedy nahratými bodmi a s týmto kádrom by nevypadli. Získali by čas pre nitriansky futbal. Ak sa však mecenáši AC rozhodli postupovať krok po kroku, nemám dôvod im toto rozhodnutie vyčítať.

Novému klubu držím palce v práci s mládežou. Ako župný poslanec som sa predvlani snažil pomôcť akadémii v Nitre a mal som dobrú komunikáciu s Igorom Demom. Problém so šatňami, ktoré nespĺňali základné hygienické parametre, sme chceli riešiť zabezpečením moderných kontajnerových kabín. Tretinovým financovaním od mesta, Nitrianskeho samosprávneho kraja a klubu. Z dvoch strán nebol problém. Primátor Hattas a viceprimátor Balko mi na stretnutiach prezradili, že FC Nitra nemá vysporiadané podlžnosti voči mestu, a preto tento projekt nemôžu podporiť.

Splnený sen pre Mariána Kéryho - víťazstvo "svojho" Realu Madrid nad Liverpoolom vo finále Ligy majstrov 2018 v Kyjeve videl naživo. (zdroj: archív mk)

Vašou srdcovkou je ViOn. Ako hodnotíte futbalové dianie v Zlatých Moravciach?

Dlhodobo som upozorňoval, že v takomto klube, akým je FC ViOn Zlaté Moravce, bude náročné, ak nie priam nemožné nahradiť hráčov ako Balaj, Hrnčár a Chovan. Tréner Ján Kocian je rovný chlap, ale jeho dlhá absencia v prvoligovom kolotoči spôsobila, že mužstvo nezachytilo úvod a dostalo sa do herného útlmu. Príchod skúseného Ivana Galáda hodnotím veľmi pozitívne a čo je najdôležitejšie, spolu s ním prišiel obrat. Zlepšil sa náš herný prejav, začali sme bodovať a hráči si začali veriť.

Podľa mňa nastal zlom pri jarnej prehre 2:5 s Michalovcami. Mnohí Galáda kritizovali, že v 31. minúte naraz vystriedal štyroch hráčov – ja nie. Majiteľovi Ondrejkovi som pri večeri povedal, že na Galádovi si vážim, že chcel so zápasom niečo urobiť. Viac ako počet striedaní mi však vadilo, že stiahol Ďubeka a Slobodu, kreatívnych hráčov, bez ktorých nie je možné hrať kombinačný futbal. Napriek tomu, že sa im v tomto zápase vôbec nedarilo, minimálne jeden mal zostať na hracej ploche. Ja by som určite stiahol Bednára. Ale po boji je každý generál.

Muži aj dorastenci sa zachránili, ale treba si otvorene povedať, že viacerí hráči na ViOne nespĺňajú prvoligové kritériá. Súťaž bude príchodom Košíc veľmi náročná, novému trénerovi Vladovi Cifraničovi držím palce, ako hráč bol výborný a ako rozhodca si ho pamätám ešte z čias jeho aktívnej činnosti. V drese ViOnu zažil nepríjemné zranenie, v zápase si zlomil kľúčnu kosť. Želám mu, aby ho zlé veci v pozícii trénera obchádzali.

Pre zlatomoravecký futbal mám dve želania – vyššiu návštevnosť a lepšie etablovanie odchovancov do áčka.

Objednávateľ: SMER – sociálna demokracia, Súmračná 25, 821 02 Bratislava, IČO: 31 801 242.
Dodávateľ: Petit Press, a.s, Bratislava, IČO: 35790250.