Článok vyšiel v prílohe MY Nitrianskych novín MY MAJSTRI.
„Peťo, ty si blázon!“ skríkol Roman Hromádka a veseliaci sa stan na ihrisku radostne opakoval. Šéftréner mládeže Cabaja-Čápora objal predsedu klubu Bosáka. Tancovali na stole.
Akoby to bolo včera, keď rodinný klub v júni 2018 oslavoval zlato v Campri Cupe, najväčší úspech od striebra v najvyššej oblastnej súťaži z roku 2002! Pohár ObFZ Nitra v šiestich sezónach existencie nikdy nemal nečakanejšieho majstra.
Nerozluční Hromádka a Bosák boli futbaloví Bud Spencer a Terence Hill. Najväčšej dedine okresu vracali česť. Na ihrisku našli len žiakov a dorast. Keď obaja vlani odovzdali kľúče od štadiónu, priložili dlhočizný zoznam úspechov – sedemdesiat detí v klube, oblastné zlatá s tímami U15 a U9, kôpku medailí od ďalších kategórií, zásoby talentov pre zväzové výbery, sezóny s blízkosťou postupu do elitnej ligy ObFZ Nitra, zlato v Campri Cupe (i organizáciu finále), štart v Slovnaft Cupe...
Nuž, v Cabaji-Čápore vysoko vystrelili latku pre snaživých nástupcov!
„Vo vedení som už necítil oporu, a tak som ako predseda po vyše piatich rokoch skončil. Nasledovníkom držím palce, nech klubová vlajka veje vysoko,“ začal rozprávanie Peter Bosák.
Z domu v Čápore len v záhrade prekročil potok a už bol na ihrisku. Dirigoval expanziu „sokolíkov“ na zdravý klub s mládežníckym arzenálom. Hlavou, elánom i vlastnými peniazmi. Riadil obnovu kabín. Ako žienka pre všetko dokonca kosil parádny trávnik, pral dresy, upratoval štadión...
„Len z toho, čo som si rátal, viem, že za šesť rokov som do futbalu v Cabaji-Čápore vrazil asi 12-tisíc eur. Nebanujem však nijaký čas ani peniaze! Som hrdý, čo sme so skvelou partiou pre klub a dedinu spravili. Šli sme na 110 percent. Boli to krásne časy. Najväčším sponzorom bola obec. O mládežníkov sme sa starali najlepšie, ako sme zvládali, pravidelne ich brávali na sústredenia, zaangažovali sme rodičov. Entuziazmus Romana Hromádku bol obrovský, no oceňujem aj pomoc Miloša Halu, Dušana Sládečka a môjho brata-dvojičku Pavla Bosáka. Som rád, že som klubu pomohol vybaviť závlahu, ktorú dokončili moji nástupcovia,“ rozpovedal sa Peter Bosák.
Šiel proti prúdu, áčkarov odmeňoval iba pivom a párkami. V duchu dedinských futbalových tradícií. Káder žiaril odchovancami, fanúšikovia po krásnych góloch tlieskali kamarátom z obce, nie neznámym legionárom. „Ak nie sú platení všetci, nesmie byť ani jeden. Netajím, núkali sa mi sponzori na hráčov, no peniazmi by sme si v Cabaji-Čápore všetko pokazili,“ vysvetlil.
Nájde Peter Bosák nové dobrodružstvo? Vídame ho na šlágroch AC Nitra. „Novému projektu držím palce a rád pomôžem. Cesta do vyšších líg bude náročná, no tejto značke verím,“ rozkázal s presvedčením obľúbený chlap, ktorého okrem práce stretnete s milovanými synmi Kristiánom a Reném, v posilňovni alebo s nemeckými dogami Argom a Aresom.
Lístky na AC odmietal
Peter Bosák sedemnásť rokov žil a pracoval pri Miláne. Lístky na AC či Inter od kamarátov zdvorilo odmietal. „Vždy som sa najviac tešil domov, futbal v Cabaji-Čápore bol pre mňa viac,“ prezradil muž, ktorý na talianskom severe spoznal čaro nedávno zosnulého expremiéra a miliardára Silvia Berlusconiho. „Viem, že viacerí ho vnímajú rezervovane, ale viete, koľkým ľuďom pomohol a dal prácu? Vypracoval sa poctivo a od nuly. Jeho kamarátovi som mal stavať dom, škoda, že som nešiel.“
