NITRA. Do futbalového sveta sa pobral zo Závadky nad Hronom, spod hrebeňa Nízkych Tatier. V detskej izbe mu viseli plagáty Zidana a Beckhama. Siahla po ňom neďaleká Podbrezová, prišiel tam do mladšieho dorastu. Tam sa začal dlhý futbalový príbeh Martina DUDÁŠA.
Behal pri lyžiarskom vleku
V tíme spolu s Michalom Breznaníkom dostali Podbrezovú na futbalovú mapu. Plagát toho dorastu dodnes visí na štadióne prvoligistu. Bol kapitánom. „V staršom doraste sme postúpili dva roky po sebe, z tretej ligy do prvej. V nej je klub doteraz. Vtedy to však ešte nebola akadémia, nikto nás nezvážal mikrobusmi. Keď sme boli dorastenci, iní si v lete užívali kúpaliská, diskotéky, no my sme makali. O piatej ráno sme vstávali, s kamošom sme zobrali vaky a išli vlakom na tréning. Stretával som sa aj s Jurom Kuckom, ten bol v mladšom doraste,“ začal loviť v spomienkach „Dudy“.
Už v Podbrezovej zažil dva typy trénerov. „Niektorí boli pre nás ako druhý otec (Kocur, Šnejt, Jašica), tešili sme sa na tréningy. Ale zažili sme aj opak. Enormne prísny tréner Krnáč, tvrdé metódy, veľa sa trénovalo, žiadny humor. Nečudo, že niektorí to psychicky nezvládali. Ja som však s kondíciou nemal problémy. Doma som behával pri lyžiarskom vleku,“ odhaľuje.
Pikantne znie spomienka na moment, keď počas majstrovského zápasu padol do ihriska obrovský topoľ. „Fu, našťastie, nikoho netrafil. Zápas však nebol odložený. Okamžite prišli hasiči, popílili, drevo odniesli a dohrali sme,“ usmieva sa Martin.
Borbély ho sklamal. Odpovedal mu tromi trofejami za desať dní Čítajte Na vysokú do Nitry
Mal namierené do druholigového áčka Podbrezovej, dali mu aj zmluvu, dokonca urobil najlepšie testy z mužstva. „Zo dňa na deň ma však prehodili do béčka, prednosť dostal iný chalan. Povedali mi, nech zabojujem v béčku. Zaťal som sa a neprijal som to,“ opisuje. Odišiel teda študovať do Nitry na UKF a tam sa začala jeho západoslovenská životná kapitola.
V lete 2004 teda skúsil šťastie v druholigovej Nitre u trénera Galáda. „Bol tu silný káder, ktorý v tej sezóne nakoniec postúpil. Absolvoval som dva tréningy, bolo krátko pred štartom súťaže, tréner povedal, že káder už má uzavretý. Cez Mariána Valentu som sa tak dostal do Paty. Hrala sa tam štvrtá liga, hlavne doma sme boli silní,“ spomína na svoje seniorské začiatky. V strede zálohy spriadal hlavne ofenzívne akcie. Rodený pravák, ale ľavačku tiež vycibril.
Aj na Tehelnom poli
Z Paty si odskočil na pol roka do druholigového Báču, ktorý viedol Vladimír Kinier. „Vtedy bol Slovan v druhej lige, akurát sa vrátil Samo Slovák, tak som si proti nemu zahral na starom Tehelnom poli. Lenže Báč po sezóne zanikol. Spolužiak z „výšky“ Števo Gelle ma zavolal do Hurbanova. Tesne po tom, ako sa to dotiahlo, mi zavolali z ViOn tréner Rosinský a prezident Škula, že dostali na mňa referenciu od Kiniera. Veľká šanca mi tak znova tesne ušla. Rok na to ViOn postúpil do ligy a vyhral Slovenský pohár,“ povzdychne si Dudáš.
„V Hurbanove som sa mal asi najlepšie za moju kariéru. Futbal tam robili bratia Ondrušekovci, boli tam výborné finančné podmienky, ale aj zázemie. Ako študent mal som všetko, čo som potreboval. Keď oni skončili vo vedení, dostal som sa k najväčšiemu rivalovi do Imeľa, ktorý trénoval Karol Karlík starší,“ pokračuje.
Osem rokov v Šuranoch
Najväčšiu časť zo svojho srdca nechal „Dudy“ v Šuranoch. „Prišiel som tam už po škole, dali mi aj prácu. Hrali sme štvrtú ligu, mali sme viacero skvelých sezón a v roku 2016 sa podarilo postúpiť do tretej ligy. V tom čase som začal hrávať aj futsal za Nové Zámky,“ hovorí o začiatku ďalšej zaujímavej kapitoly. Rád spomína na tvrdého trénera Fehérváriho či parádne sústredenia v Jasnej.
Šurany však z tretej ligy hneď vypadli a podiel na tom mala netradičná udalosť. „Bili sme sa o udržanie so Šaľou. Náš vzájomný zápas sa hral v stredu. Vyhrali sme 2:1, ale nastúpil za nás hráč s piatimi kartami. Takže nasledovala kontumácia a tie body nám nakoniec chýbali,“ opisuje Martin.
Toto šiesta liga ešte nevidela. Klasov prepíše 60-ročné rekordy Čítajte Vyskúšal si aj futbal v Rakúsku, v Halbturne vydržal pol roka. „Materiálne aj finančne to bolo dobré, ale nesedelo mi tamojšie ponímanie futbalu. Boli sme tam síce piati Slováci v tíme, ale nebavilo ma to tam. Ja mám rád, keď sa ku mne vráti lopta, ale tam to bolo iné,“ krúti nosom.
Po krátkej zastávke v Hlohovci posledné roky už ako skúsený tridsiatnik strávil vo Veľkom Lapáši a Klasove. „Tak ako aj na iných pôsobiskách, aj tu som našiel skvelých chalanov i ochotných ľudí. Super partička na Lapáši. Nezabudnem, ako som na sústredení chodil o siedmej ráno po izbách a púšťal chalanom Sladké mámení od Heleny Vondráčkovej, cha-cha. S Klasovom sme zažili postup do kraja i triumf v Campri Cupe. Úžasné emócie!“ kvituje Martin.
Doma pod Zoborom
V Nitre sa dnes už cíti ako doma. „Keď som prišiel, nikoho som tu nepoznal. Vďaka futbalu som si našiel kamarátov. Keď som mal ťažké obdobie v osobnom živote, ukázalo sa, aký je futbal fenomén. Boli to hlavne futbalisti, ktorí mi pomohli. Patrí im veľká vďaka!“ netají „Dudy“.
Ďalej v článku sa dozviete aj toto:
- Prečo končí s kariérou,
- prečo sa dobre pozná s mnohými ligistami a reprezentantami,
- čo mu prekážalo na futbale a čo ho vedelo naštvať,
- v akom zápase dostal rozhodca facku a normálne sa pokračovalo ďalej,
- prečo bol najviac nenávidený, keď jeho tím prišiel niekam von,
- aký mal vzťah s rozhodcami a čo z futbalu nerobil rád,
- na ktorých štadiónoch sa hralo ťažko,
- kedy dostal 7 injekcií a čo výnimočné zažil v malom futbale,
- prečo má ťažké srdce na trénera Borbélyho,
- kto prišiel na jeho rozlúčku (je to dlhý zoznam, viac ako 50 mien) a na záver prinášame "Dudyho" poďakovanie.
Počas kariéry sa chalan z Horehronia zmieril s tým, že do najvyššej súťaže sa nedostane. „V určitých okamihoch kariéry musíte mať aj šťastie, aby ste sa posunuli vyššie. Mne to chýbalo, ale nebanujem. Fakt, že na moju rozlúčku prišlo tých 45 chlapov, je dôkazom, že ja som mal v živote šťastie na dobrých spoluhráčov. A poviem vám, putá medzi futbalistami v kabíne sú silnejšie na dedine ako v prvej či druhej lige. Tam si každý hľadí svoje. Je to tu ľudskejšie, a som rád, že som si tým prešiel,“ zamýšľa sa chlap, ktorý teda uzatvára svoj príbeh, hoci je na ňom vidno, že s futbalom sa nelúči ľahko.
