Legenda najprv vysávala šatňu. Rozlúčku v Nitre nečakala

Celý rozhovor nájdete aj v pondelkových (17. 7.) MY Nitrianskych novinách.

NITRA. Sprvoti stíhal futbal za FC i hokej naraz. Vybral si korčule a stal sa legendou.

Extraligu za Nitru hralo takmer päťsto borcov, ale nikto druhý ako MIROSLAV PUPÁK (38). Iba on jediný na ľade vydrel klubu všetkých deväť medailí. Srdcovej značke slúžil naplno. Keď ho po majstrovskej sezóne prerobila na obrancu, dokonca vyhral bodovanie plus-mínus!

Už sa len pousmeje, že v roku 2007 vyfasoval trojmesačný dištanc za nedorozumenie, potiahnutie rozhodcu za ruku. Arbitrov opravoval s úsmevom. Nielen pred zvedavými kamerami v pamätnom štvrťfinále 2019 s Trenčínom, keď šľachetne odvolal presilovku a priznal sa, že Radivojevič ho nefauloval.

Hokejový džentlmen „Pupendo“ si nateraz viac nezahrá za svoju Nitru s takmer vyhynutou hokejkou s rovnou špičkou. Zastavil sa na fantastických 805 extraligových štartoch za milovaný klub.

Miroslavovi Pupákovi azda raz vyvesia dres pod strechu a zatlieskajú so zarámovaným dresom na červenom koberci. MY Nitrianske noviny ho vyspovedali v aktuálnom rozhovore.

Šestnástu sezónu za Nitru nateraz nepridáte. Ako sa to zrodilo?

Manažéri klubu si domácich hráčov na debaty o nových zmluvách zväčša volajú posledných. Miro Kováčik a Tomáš Chrenko mi týždeň pred začiatkom letnej prípravy oznámili, že to už nevidia na ďalšiu spoluprácu a chcú omladiť obranu.

Neprijímalo sa mi to ľahko, bol som pripravený hrať, cítil sa zdravý a kondične pripravený, rátal s pokračovaním v Nitre. Nečakal som to. Veril, že kariéru doklepnem doma.

Kamarátom Kováčikovi a Chrenkovi ste nahrávali na góly, teraz vám ako šéfovia klubu nepredĺžili zmluvu. Dokážete ich pochopiť?

Kamarátstvo bolo a trvá, ale odkedy sú vo vedení klubu, náš vzťah sa upravil a formoval. Dokážem ich pochopiť. Neteší ma to, ale to určite nie ani Mira a Tomáša.

Končíte však v Nitre definitívne? Prezident klubu Kováčik povedal, že v prípade potreby ešte tímu pomôžete.

V tejto chvíli moju hokejovú budúcnosť nevnímam tak, že ešte niekedy budem hrať za Nitru. Určite nečakám za dverami štadióna s telefónom, že kedy mi znovu zavolajú. Topoľčany mi predstavili zaujímavú víziu a chcem byť voči novému klubu zodpovedný.

Miroslav Pupák (vľavo) prispel aj k jedinému titulu pre Nitru (2016). (zdroj: Ondrej Bobek)

Akú víziu?

Pýtal som sa v Nových Zámkoch, diskutoval s Trnavou, no najviac ma oslovili Topoľčany, avizovali mi, že mám potiahnuť mladých. Investovali do štadióna, hokej chcú robiť profesionálnejšie, sezónu vezmú vážne. Radšej idem do tímu, ktorý chce hrať o špicu, než niekam, kde sú výsledky jedno.

Nehrať doma bude nezvyk, ale človek si zvykne na všetko. Z Nitry bude so mnou chodiť viacero chalanov – Edo Piačka, Heňo Ručkay a možno aj Mišo Novák.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Takto vyzerá káder Nitry. Legenda hlási veľkú novinku Čítajte 

Ako si pamätáte na časy, keď ste prvýkrát vkročili do šatne áčka? Debutovali ste v sezóne 2003/04. Po boku matadorov Kolníka či Pukaloviča...

Tým dvom som ako junior vykal... Vytiahol ma tréner Uličný. Tuším po zranení Poljačka. Hneď som skočil do lajny s Chrenkom a Kmečom, potom sa ocitol vo formácii s Pukalovičom. Zvládli sme boj o záchranu s Popradom a Martinom.

Samozrejme, s „Dodom“ Račkom sme ako mladí nosili fľaše a puky, pomáhali masérom, dokonca vysávali kabínu. To už dnes robia upratovačky.

Všetkých deväť medailí máte z hráčov s Nitrou iba vy. Čo bolo podľa vás kľúčové, aby sa priemerný klub stal slovenskou špičkou?

Všetko si sadlo. Ustálil sa káder, vedenie pracovalo poctivo, fanúšikovia šli naplno. K chémii prispela aj trénerská stabilita, nemuseli sme si stále zvykať na nového kouča, stále tu bol „Tondo“ Stavjaňa a jeho inteligentný prístup, ktorý som uznával. Vždy som to vnímal tak, že hoci platovo sme v dolnej šestke, hokejovo vždy v hornej.

Ošiaľ štartoval už vo výlukovej sezóne 2004/05, však?