Veru i McDavid, Matthews, Malkin, Ovečkin či Jágr sa postavili do cesty Ivanovi Švarnému v 18-ročnej profikariére.
V reprezentácii spomedzi Nitranov odohral druhý najvyšší počet zápasov - až 116. V Slovane bol majster i najproduktívnejší obranca na Slovensku, doma pod Zoborom vydrel bronz i striebro.
Od leta odložil korčule a v Nitre asistuje trénerovi Stavjaňovi. MY noviny si so Švarným sadli pred zimák po jednom z ranných tréningov – a vysypal zážitky z jazdy cez dvanásť klubov.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo sa Švarný do Nitry nevrátil skôr,
- čím boli Jágr a McDavid výnimoční,
- kde najviac zarobil a prečo odmietol Spartu Praha,
- ako si spomína na zápasy proti Ovečkinovi či Malkinovi a gól New Yorku Rangers,
- čo si myslí o Slovákoch v KHL,
- ako sa v Slovane hralo bez výplat,
- v čom by účasť Slovana v nadnárodnej lige mala zmysel,
- čo podľa Švarného ukrátilo Nitru o zlato 2006,
- ako sa rokmi zmenil Stavjaňa,
- ktorý iný tréner mu zmenil pohľad na hokej,
- ako Nitra „provokuje“ iné tímy,
- čo Chrenko junior má, čo senior nemal,
- či klubu nevadilo, že Švarný kandidoval na poslanca.
Nechce to zakríknuť, ale...
Hráčsku kariéru ste neukončili, iba ju nateraz vymenili za trénerskú. Zahráte si ešte hokej?
Ak sa zrania traja obrancovia a nik iný nebude k dispozícii, možno áno. Na sezónu by som bol fit. Nie vždy by som stíhal rýchlostne, no svoje by som si uhral. A také skúsenosti by v lige okrem Mezeia či Starostu nemal azda nik, viacerí ich postupne naberú.
Nitra mi neponúkla hráčsky kontrakt, ale miesto v realizačnom tíme. Kariéru som si mohol predĺžiť inde, no aj kvôli rodine sa mi nechcelo opúšťať domov. Ktosi by možno bol sklamaný, že nedostal ďalšiu príležitosť, no koľko by som ešte hral? Rok, dva? Trénovaním sa mi otvárajú nové možnosti.
K tomu rozbieham kurzy SM systému. Športovcom, našim hokejistom, no i bežným ľuďom sa snažím pomáhať s bolesťami chrbta.
Stavjaňa prejavil nespokojnosť. Nitra podpísala útočníka Čítajte Aká je vaša rola po Stavjaňovom boku a čo vravíte na obmenený tím?
Som akýsi styčný bod medzi trénermi a hráčmi. Z realizačného tímu mám najbližšie ku aktívnej kariére, preto sa do chalanov viem najviac vcítiť. Trénerská skúsenosť je však neprenosná.
V tíme sme konečne nabrali výšku a fyzickosť, nemáme už iba šikovných technických hráčov. Nechcem nič zakríknuť, no pozdáva sa mi vyrovnanosť pätiek. Práve kvalita tretej a štvrtej formácie vždy hovorí o sile mužstva.
Celý rozhovor
nájdete aj v aktuálnych MY Nitrianskych novinách.
V roku 2005 vás po zámorskej juniorke práve Stavjaňa vytiahol do áčka Nitry. Ako ste prežívali vašu prvú sezónu? Klub bral premiérovú medailu v dejinách, bronzovú.
Bol som tesne po operácii ramena, nepodarilo sa mi byť draftovaný a nechcel som sa vrátiť do Ameriky. Karol Kolečáni ma odporučil na skúšku do Nitry. Trénerom som sa pozdával, dali mi väčšiu šancu než len štvrtú päťku, uložili ma vedľa skúseného Vlada Vlka.
Rád spomínam na elektrizujúcu atmosféru, tribúna bola plná už na rozcvičke, len som pred zrazom vystúpil z auta a už sa bubnovalo (úsmev). Boli sme manažérsky dobre zložený tím z množstva domácich okolo „Komu“ (Kolníka, pozn. red.), Mila a ďalších. V pamäti mi utkvelo aj čierne obdobie s odvolaním Stavjaňu uprostred semifinále.
